Analýza súčasti zmluvy o zriadení spoločného obecného
úradu
Ing. JUDr.
Ladislav
Hrtánek
PhD.
Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD., hlavný štátny radca, Ministerstvo školstva, vedy,
výskumu a športu SR
Predmetom tohto príspevku je problematika analýzy jednotlivých častí zmluvy o zriadení
spoločného obecného úradu a analytický rozbor materiálnych a formálnych zložiek tejto špecifickej
zmluvy. Predmetné súčasti zmluvy sú analyzované na konkrétnych príkladoch, čo dodáva príspevku
praktickú dimenziu.
Na úvod príspevku považujem za potrebné uviesť podstatné myšlienkové línie, ktoré sú
dôležité pre jeho správne pochopenie.
V súvislosti s decentralizáciou verejnej správy treba konštatovať, že ide o poslednú
systémovú zmenu fungovania verejnej správy, ktorá prebieha a predstavuje komplikovaný proces presunu
jednotlivých kompetenčných okruhov zo štátnej správy, predovšetkým miestnej štátnej správy smerom k
samospráve. V súvislosti s týmto reformným procesom došlo k vzniku určitých problémov, ktoré sú do
istej miery poznateľné, ako je napríklad nedostatočná funkčnosť deľby kompetenčných okruhov,
nejasnosti v deľbe práce, nedostatočná liberalizácia právnych noriem, nedostatočná prepojenosť
súčastí správy, problémy so vzdelávaním jednotlivých zamestnancov samosprávy či nesystémovosť
financovania samosprávy.
Cieľom každej spoločnosti ale musí byť snaha o eliminovanie uvedených problémových
okruhov. Aj napriek veľkému počtu možných riešení týchto problémov decentralizácie verejnej správy
zastávam názor, že ako všeobecne akceptovateľný sa javí model zriaďovania spoločných obecných
úradov. Spoločné obecné úrady predstavujú konkrétny model spolupráce viacerých obcí v záujme výkonu
delegovaných kompetenčných okruhov. Problémovým sa môže javiť fakt, že spoločné obecné úrady nemajú
vlastnú právnu subjektivitu, a preto podpisové právo musí ostať na základe dohody starostovi obce,
na ktorom sa zhodli ostatní účastníci zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, teda jednotlivé
obce.
S priebehom procesu decentralizácie verejnej správy sa totiž ukázalo, že jednotlivé
kompetenčné okruhy, ako sú napríklad správa školstva, kultúry alebo zdravotníctva spôsobujú
predovšetkým malým obciam problémy. Postavenie starostu obce ako výhradného administratívnoprávneho
orgánu v praxi môže spôsobiť problémy, predovšetkým v prípade jeho dlhodobej absencie.
Malé obce neboli pripravené na výkon delegovaných kompetencií ani personálne, ani
materiálno-technicky, a preto je vhodným variantom spojiť sa s inými obcami za účelom racionalizácie
výkonu delegovaných kompetenčných okruhov. Variant je výhodný aj z pohľadu zachovania právnej
subjektivity obcí podieľajúcich sa na činnosti spoločného obecného úradu, pričom pri variante
zlúčenia obcí alebo pri združení obcí je tento element eliminovaný.
Pri uplatňovaní inštitútu spoločného obecného úradu sa v praktickej rovine vyskytli
problémy, napríklad s chápaním jednotlivých obsahových súčastí zmluvy, pričom zákon č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len
„zákon o obecnom zriadení) ich konkrétne
nepopisuje.
Podstatným cieľovým určením tohto príspevku je preto poskytnutie vlastného analytického
prístupu k problematike jednotlivých obsahových súčastí zmluvy o zriadení spoločného obecného
úradu.
Spoločný obecný úrad ako model decentralizácie štátnej
správy