Administratívnoprávne odporúčania ohľadne tvorby práva pre
starostov
JUDr. Ing.
Ladislav
Hrtánek
PhD.
V súvislosti s procesom decentralizácie a demokratizácie systému verejnej správy
považujem za kľúčové vyzdvihnúť predovšetkým zmenené podmienky fungovania miestnej samosprávy.
Proces decentralizácie verejnej správy vo svojej podstate znamená presun právomocí zo štátnej správy
smerom k samospráve. S týmto prebiehajúcim procesom sa zmenil aj náhľad na organizačnú a funkčnú
úroveň výkonu miestnej samosprávy, nakoľko táto musí zabezpečovať procesy delegované na ňu štátnou
správou, ako sú napríklad zriaďovateľské pôsobnosti v regionálnom školstve, správe kultúry alebo v
sociálnej oblasti.
V kontexte uvedených súvislostí sa menia aj spôsoby ovplyvňovania správania sa obyvateľov
obce jednotlivými obcami, pričom dôležitým nástrojom, ako dosiahnuť zmenu v ich správaní sú
nariadenia obcí, ktoré predstavujú významný prameň správneho práva. Samozrejme, pre tvorbu práva
obcami platia veľmi prísne pravidlá, ktorých nedodržanie môže mať v konečnom dôsledku za následok
právnu neúčinnosť takýchto nariadení obcí a miest.
Právne mantinely pre normotvornú právomoc obcí sú ustanovené právnym poriadkom štátu.
Napríklad Ústava SR ustanovuje vo svojich jednotlivých Článkoch ústavnoprávne, interpretačné
pravidlá, ktoré sú kľúčové pre celý legislatívny proces, teda aj pre komunálnu legislatívu obecných
parlamentov v danom rozsahu. Ide napríklad o Čl.
1, ustanovujúci princíp právnej istoty, ktorý sa v podmienkach samosprávy stotožňuje s
potrebou určitej stability nariadení obce, Čl. 2 ods.
2, ktorý limituje moc platným právom, čo sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na samosprávu a jej
konanie.
V neposlednom rade ešte spomeniem Čl. 71
ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého sa požaduje vnútorná aj vonkajšia konzistentnosť právneho
poriadku SR. Uvedený Článok má spojenie s normotvornou pôsobnosťou obcí, nakoľko v prípade
originálnych kompetencií nemôže isť normotvorná pôsobnosť obce do rozporu s Ústavou SR a zákonmi a
pri delegovaných kompetenčných okruhoch nemôže ísť normotvorná právomoc obce do rozporu aj s
vykonávacími právnymi predpismi štátu, ktorými sú napr. nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia a
výnosy ministerstiev. Tieto ústavnoprávne pravidlá sú konkretizované v jednotlivých nálezoch
Ústavného súdu SR, ktoré budem analyzovať a charakterizovať ich ako odporúčania pre starostov obcí v
záujme napomôcť im pri tvorbe práva na ich obecnom úrade.
Obec ako subjekt správneho práva s normotvornou
právomocou
Normotvorná právomoc obce je len jedným z kompetenčných okruhov obce ako subjektu
práva, ktorý však podstatným spôsobom ovplyvňuje jej rozvoj.
V prvej časti tohto príspevku budem analyzovať obec ako subjekt správneho práva, využijem
pritom aktuálne poznatky vedy správneho práva a názory uznávaných odborníkov.
Ako ďalší cieľ si kladiem poskytnúť analýzu nálezov Ústavného súdu SR s uvedením ich
čiastočného výkladu, čo by malo pomôcť starostom jednotlivých obcí vo forme odporúčaní, a