Dobré mravy v pracovnoprávnych vzťahoch
JUDr.
Tatiana
Mičudová
V poslednom čase sa čoraz väčší dôraz kladie na dodržiavanie tzv. dobrých mravov a
dodržanie zákazu zneužívať práva na úkor druhých aj v odvetví pracovného práva. V zmysle Čl. 2, ale
aj § 13 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákonník práce") výkon práv a povinností, ktoré
vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov, musí byť v súlade s dobrými mravmi.
Zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník") ustanovuje v § 39, že právny
úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom je neplatný.
Konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ale aj zneužite práva na úkor druhého, sú
postihnuté absolútnou neplatnosťou.
Tento článok pojednáva o tom, čo možno rozumieť pod pojmom dobré mravy a poukazuje tiež na
rozhodovaciu prax súdov v súvislosti s dobrými mravmi.
Pojem dobré mravy
Pojem dobré mravy úzko súvisí s pojmami morálka a mravnosť.
Zákonník práce, ani
Občiansky zákonník, a dokonca ani žiaden iný predpis vo
svojich ustanoveniach nedefinujú pojem dobré mravy. Výklad tohto pojmu môžeme nájsť viac menej iba v
rozhodnutiach súdov.
Ústavný súd SR v náleze z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS
55/2011-19 za dobré mravy považuje „pravidlá správania sa, ktoré sú v
prevažnej miere v
spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku."
Napr. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí vydanom pod sp. zn. 3Cdo 191/96 zastával názor, že
obsah pojmu dobré mravy spočíva vo všeobecne pla