Vo verejnej diskusii nestráca na aktualite téma kvality normotvorných procesov. Ťažiskom týchto diskusií je najmä legislatívny proces v Národnej rade SR, spôsob použitia skráteného legislatívneho konania či využívanie prílepkov. Komunálnej normotvorbe pritom až toľká pozornosť venovaná nie je - a to aj napriek tomu, že právne následky porušenia týchto pravidiel môžu byť invazívnejšie než právne následky porušenia pravidiel zákonodarného procesu na celoštátnej úrovni.
V tomto článku venujeme priestor vybraným aplikačným úskaliam komunálnej normotvorby, z ktorých viaceré boli v minulosti predmetom prieskumu zo strany správnych súdov či iných orgánov ochrany práva.
A že ide o tému, ktorá uvíta zvýšenú pozornosť, nasvedčuje už len poznanie, že správne súdy nie sú pri porušeniach pravidiel normotvorného procesu voči subjektom samosprávy ani zďaleka také tolerantné ako Ústavný súd SR voči Národnej rade SR.
A. Základné normatívne a interpretačné východiská
Ústavnoprávnym základom komunálnej normotvorby je čl. 68 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej len „ústava“) a čl. 71 ods. 2 ústavy. Podľa čl. 68 ústavy platí, že vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Táto norma upravuje generálne ústavné splnomocnenie na vydávanie všeobecne záväzných nariadení vo veciach
originálnej samosprávnej pôsobnosti
.Podľa čl. 71 ods. 2 ústavy platí, že pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Táto norma vytvára ústavný základ normotvorby v rámci
preneseného výkonu štátnej správy
. Pri tejto činnosti subjekty územnej samosprávy vystupujú ako vykonávatelia štátnej správy, pričom normotvorná činnosť je podmienená a limitovaná existenciou osobitného zákonného splnomocňovacieho ustanovenia.Dodáme, že interpretačným pravidlom slúžiacim k určeniu toho, či ide o originálny výkon samosprávnej pôsobnosti obce, alebo o prenesený výkon štátnej správy, je ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), podľa ktorého ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce (platí výklad
a silentio
v prospech výkonu samosprávnej pôsobnosti).Tieto východiská sú dôležité pre posudzovanie kompetenčných hraníc a podmienok vydania VZN z hmotnoprávneho hľadiska.
Platí však, že procesnoprávna úprava tvorby VZN medzi týmito dvomi druhmi VZN nerozlišuje, a preto pre oba druhy v zásade platí rovnaký procedurálny režim
.
<Máte predplatné? Prihláste sa
Ups, zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý odborný obsah z tejto oblasti je dostupný predplatiteľom portálu.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu a získajte prístup na 10 dní zdarma, stačí sa zaregistrovať.
Vďaka registrácii získate prístup aj k vybranému obsahu:
- Odborné články z oblasti: Samospráva, Hospodárenie, Dane a účtovníctvo, Odpady
- Predpisy