Nároky z neplatne skončeného pracovného pomeru
JUDr.
Tatiana
Mičudová
Tento článok pojednáva o tom, aké nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru
prináležia zamestnávateľovi a aké zamestnancovi a za akých podmienok. K neplatnému skončeniu
pracovného pomeru môže dôjsť z rôznych dôvodov, napr. zamestnávateľ okamžite skončí pracovný pomer
so zamestnancom, ale nie sú naplnené zákonné predpoklady umožňujúce takéto skončenie, alebo dá
zamestnancovi výpoveď v prípadoch, v ktorých Zákonník
práce nariaďuje zákaz výpovede, či daná výpoveď je v rozpore s dobrými mravmi a pod.
Predmetnej neplatnosti sa možno domáhať súdnou cestou.
Ak právny úkon, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru, nespĺňa náležitosti
požadované, či už zákonom č. 311/2001 Z.z.
Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len
„Zákonník práce"), alebo zákonom č.
40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v z. n. p., možno ho označiť za
vadný, v dôsledku čoho je neplatný.
Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce
možno pracovný pomer na základe právneho úkonu skončiť nasledovnými spôsobmi:
a)
dohodou,
b)
výpoveďou,
c)
okamžitým skončením,
d)
skončením v skúšobnej dobe.
Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka
práce môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Dvojmesačná lehota určená na podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu, na základe
ktorého malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru, patrí podľa
§ 36 ods. 1 Zákonníka práce k
prekluzívnym