Podanie žiadosti podľa zákona o slobode informácii a zneužitie
práva
JUDr.
Tatiana
Mičudová
Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej
republiky (ďalej len „Ústava SR") v Čl. 26
upravuje právo na slobodný prístup k informáciám. Podmienky využívania tohto práva upravuje zákon č.
211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „infozákon"). Ani infozákon neupravuje všetky
možné situácie, ktoré prax prináša. Tieto „ medzery" v právnej úprave čiastočne odstraňuje
rozhodovacia prax súdov.
Prax so sebou prináša rôzne situácie a medzi nimi aj také, kedy dochádza k zneužívaniu
práva na informácie zaručeného Ústavou SR a
infozákonom. V jednom zo svojich článkov som
rozoberala prípad, ktorý sa dostal pred Najvyšší súd SR, kde žiadateľ zneužíval právo na informácie
za účelom vytvárania zisku na úkor protistrany (povinnej osoby), pričom zisk mal spočívať v
zaplatení nákladov za zastúpenie advokátom, t.j. náhrady trov konania.
Ďalším zo spôsobov, akým žiadatelia zneužívajú infozákon sú žiadosti o informácie, ktoré
administratívne zaťažujú povinné osoby, či až absurditami (napr. koľko stoličiek je na obecnom
úrade, koľko ceruziek a pod.), alebo takými žiadosťami, ktorých spracovanie je administratívne
náročné vzhľadom na množstvo, rozsah žiadaných informácií.
Tento článok pojednáva práve o poslednom spomínanom prípade, kedy žiadateľ povinnej osobe
- súdu - podal takú žiadosť o informácie, ktorá nesúvisela s úlohami, ktoré majú súdy primárne plniť
v rámci úloh im zverených zákonmi a ktorá mala viac menej prevádzkový charakter. Vybavovanie takejto
žiadosti, ktorá bola navyše obsiahla, mohlo ohroziť primárnu úlohu súdu, na kt