Nahliadanie do správneho spisu verzus právo na
informácie
JUDr.
Tatiana
Mičudová
Každý správny orgán si vedie o každom konaní tzv. správny spis, ktorý sa zvykne nazývať
aj administratívnym spisom. Zákon č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len "správny poriadok") vo svojich
ustanoveniach neupravuje, čo tvorí obsah spisu. Spravidla však spis obsahuje všetky podstatné
skutočnosti súvisiace s konkrétnym správnym konaním, jeho súčasťou je napr. návrh na začatie
konania, vyjadrenia účastníkov konania, zápisnica z ústneho pojednávania, znalecký posudok, vykonané
dôkazy, procesné rozhodnutia, ako aj samotné rozhodnutie vo veci a pod. Každý spis má svoje
označenie, tzv. spisovú značku, prostredníctvom ktorej je identifikovateľný.
Každý účastník správneho konania má v zmysle ustanovení
správneho poriadku právo na to, aby mohol nahliadnuť do
spisu správneho orgánu, ktorý sa týka toho konania, v ktorom je účastníkom. Okrem účastníkov konania
majú toto právo aj iné osoby, avšak okruh týchto osôb je veľmi úzky. Na to, aby mohli iné osoby
nazrieť do spisov, treba, aby preukázali svoj právny záujem. Uvedené "prelomil" zákon č.
211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len
"infozákon"), ktorý ukladá povinným osobám, aby
sprístupnili všetky informácie, ktoré majú k dispozícii.
Medzi takéto informácie patria aj tie informácie, ktoré sa týkajú správnych konaní,
ktoré na danom správnom orgáne prebiehali alebo prebiehajú.
Mnohé správne orgány vystupujú zároveň spravidla aj ako povinné osoby v zmysle
infozákona. Často sa zamýšľajú nad tým, komu (ktorej
osobe) a na základe ktorého predpisu umožniť nahliadnuť do spisu. V praxi býva diskutovaná aj otázka
toho, v akom rozsahu vlastne spis, resp. informácie z n