Predmetom článku je poľnohospodárska prax, presnejšie živočíšna výroba z hľadiska ochrany životného prostredia, požiadavky a povinnosti vyplývajúce z legislatívy a pokus sprehľadniť legislatívu, ktorá sa kladie na živočíšnu výrobu z hľadiska ochrany životného prostredia.
Všetci veľmi dobre vieme, že živočíšna výroba je spojená aj s produkciou exkrementov. Sú základom hospodárskych hnojív získaných z vlastných zdrojov poľnohospodárskeho podniku - v tomto prípade živočíšnej výroby, ktoré zúrodňujú pôdu. Maštaľný hnoj je zmes exkrementov (vylúčené výkaly a moč zvieratami - fyziologická produkcia), rôzneho podielu podstielky, vody a zvyškov krmiva. V klasických ustajneniach s priväzovaním je spravidla produkovaný maštaľný hnoj ochudobnený o tekutú močovku, ktorá odteká z maštale do skladovacích nádrží samostatne. V novších technológiách s voľným ustajnením býva už súčasťou maštaľného hnoja. [1] Močovkou je sčasti rozložený moč hospodárskych zvierat ustajnených v odkanalizovaných maštaliach zriedený odpadovou vodou.
Hnojovica je zmes exkrementov, vody a zvyškov krmiva. Hospodárskym, tekutým hnojivom je aj hnojovka, ktorá odteká zo skladov maštaľného hnoja. Pri chove mliekových kráv sa produkujú splaškové vody, ktoré vznikajú pri preplachu dojacích zariadení. Nemajú hnojivový účinok a obsahujú chemické látky, ktoré brzdia biologické pochody v hnoji. Skladujú sa v samostatných nádržiach. [1]
Všetky spomínané pojmy (maštaľný hnoj, hnojovka, močovka, hnojovica) patria pod jeden základný pojem, a to hospodárske hnojivo. Definované sú v zákone č. 136/2000 Z.z. o hnojivách v z. n. p. (ďalej len "zákon o hnojivách").