Ak nám záleží na tom, aby v organizácii došlo k environmentálnemu zlepšeniu, tak je dôležité popísať všetky procesy, ku ktorým pri činnosti organizácie dochádza, ako aj jednotlivých aspektov a vplyvov na životné prostredie. Je chybou, ak sú tieto procesy stanovené povrchne, prípadne nie sú stanovené vôbec. Pre lepšiu názornosť je článok vhodným spôsobom doplnený aj o konkrétne pozitívne či negatívne príklady z praxe.
Priebeh, úspech a časový horizont budovania systému environmentálneho manažérstva závisia hlavne od angažovanosti vedenia. Vedenie organizácie je zodpovedné za stanovenie a realizáciu environmentálnej politiky, ktorá je základným dokumentom organizácie pri budovaní daného systému. Pri jej definovaní sa musí zabezpečiť, že environmentálna politika:
-
je primeraná k charakteru, rozsahu a environmentálnym vplyvom jej činností,
-
obsahuje záväzok na neustále zlepšovanie a prevenciu znečistenia,
-
obsahuje záväzok na dodržiavanie príslušných právnych požiadaviek a iných požiadaviek, ktoré sa organizácia zaviazala plniť a vzťahujú sa na jej environmentálne aspekty,
-
je zdokumentovaná, implementovaná a udržiavaná,
-
komunikuje sa so všetkými osobami pracujúcimi v organizácii alebo pre organizáciu,
-
je prístupná verejnosti. [1]
V tabuľke 1 vidíme environmentálny vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia s vymedzením ich pôsobenia, stanovením cieľov pre jednotlivé oblasti, sledovaných limitov či odporúčaného merateľného ukazovateľa, ako aj účinkov na životné prostredie a čo tieto nepriaznivé účinky spôsobuje. [2]
Tabuľka 1 Rozbor faktorov environmentálnej koncepcie podniku (Zdroj: Frischer, 1997) [3]
| Voda | Ovzdušie | Pôda | Ľudské zdroje | Prírodné zdroje |
| Zníženie produkcie odpadových vôd (OV) |
Zníženie vypúšťania emisií | Zníženie depozitného spádu | Zlepšenie zdravotného stavu |
Hospodárne využívanie surovín |
| Limit vypúšťania odpadových vôd |
Limit vypúšťania emisií | Limit kontaminácie |