Rokovanie obecného zastupiteľstva (II.)
JUDr.
Jozef
Tekeli
PhD.
Katedra ústavného práva a správneho práva, Právnická fakulta UPJŠ v
Košiciach
(Pokračovanie z predchádzajúceho čísla)
Príspevok nadväzuje na analýzu v predchádzajúcom čísle časopisu venovanú predovšetkým
zvolávaniu a príprave zasadnutí obecného zastupiteľstva (OZ). V pokračovaní príspevku autor následne
logicky rozoberá samotný priebeh rokovania OZ a formy rozhodovacej činnosti OZ. Osobitnú pozornosť
venuje účasti verejnosti na zasadnutí OZ.
Priebeh zasadnutia OZ
Zákon o obecnom zriadení začína upravovať
samotný bezprostredný priebeh zasadnutia OZ počnúc ust.
§ 12 ods. 5. Podľa prvej vety tohto zákonného
ustanovenia
"Obecné zastupiteľstvo schvaľuje návrh programu zasadnutia a jeho zmenu na začiatku
zasadnutia."
Prvým bodom programu OZ je teda schvaľovanie programu zasadnutia a jeho prípadné zmeny. OZ
schvaľuje program rokovania OZ, prípadne jeho zmenu
samostatným uznesením
. Okamihom
schválenia programu zasadnutia OZ sa tento stáva pre celý priebeh rokovania OZ
záväzným.
Poradie a usporiadanie jednotlivých bodov programu zasadnutia OZ sú výhradnou
záležitosťou OZ a v plnom rozsahu závisia od jeho úvahy o dôležitosti jednotlivých bodov programu
rokovania, zohľadnenia účasti verejnosti na zasadnutí OZ, tradícií rokovania OZ tej-ktorej
obce.
Vhodné štandardné usporiadanie bodov
programu zasadnutia OZ si môže OZ upraviť aj v
rokovacom poriadku
, avšak vždy si má ponechať možnosť operatívneho ad hoc
Aplikačná prax preukazuje, že najčastejšie po kladnom odhlasovaní programu nasleduje
kontrola plnenia uznesení OZ, odpovede na interpelácie poslancov z predchádzajúceho rokovania,
úprava rozpočtu, nakladanie s majetkom obce, správa h