Monitorovanie zamestnancov zamestnávateľom.
JUDr.
Tatiana
Mičudová
Monitorovanie zamestnancov zo strany zamestnávateľa, a to najmä e-mailovej komunikácie,
telefonických hovorov, a pod. je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém v oblasti
pracovného práva nielen na Slovensku, ale aj v rámci Európskej únie. K tomu prispieva rozdielnosť
názorov na danú problematiku medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.
Rozvoj technológií a informatizácia spoločnosti so sebou priniesli aj potrebu
zamestnávateľov čoraz dôslednejšie kontrolovať svojich zamestnancov v súvislosti s dodržiavaním
pracovnej disciplíny a využívaním pracovného času či pracovných pomôcok na výkon práce pre
zamestnávateľa. Zamestnávateľov spravidla ku zavedeniu monitorovania zamestnancov vedie nielen
záujem o kontrolu toho, či zamestnanec nezneužíva pracovné prostriedky pre osobnú potrebu, ale aj
záujem o to, či neporušuje povinnosť mlčanlivosti, zachovávania obchodného tajomstva, a
pod.
Proti tomu monitorovaniu sa bránia zamestnanci, ktorí takúto kontrolu považujú za zásah
do ich práva na súkromie.
Tento článok pojednáva o právnej úprave monitorovania zamestnancov zamestnávateľom a o
podmienkach, za ktorých môže byť monitorovanie vykonávané. Článok poukazuje na povinnosti
zamestnávateľov pri monitorovaní zamestnancov nielen z hľadiska zákona č.
311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), ale aj z
hľadiska zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných
údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
84/0214 Z.z. (ďalej len "zákon o ochrane osobných
údajov").
Právny rámec
Úprava súkromia
vo všeobecnej rovine je obsiahnutá napr. v nasledovných
dokumento