V príspevku poukážeme na dôvody, prečo môže byť snaha organizácií zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) o znižovanie poplatkov v individuálnych prípadoch výrobcov (napríklad ponúkanie nižších sadzieb mimo cenníka vybraným výrobcom) problematická aj z hľadiska zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“).
Na slovenskom trhu odpadového hospodárstva pôsobí niekoľko OZV. Hoci ide o regulované trhové prostredie, medzi jednotlivými OZV prebiehajú pomerne dynamické konkurenčné a akvizičné snahy o získanie zákazníkov - výrobcov vyhradených výrobkov. Z hľadiska informácií z trhu sa javí, že viaceré OZV v snahe získať do zmluvného vzťahu ďalších výrobcov, sa až "predháňajú" v znižovaní ponúkaných sadzieb najmä pri obaloch a neobalových výrobkoch platných pre rok 2022. Pri takýchto výrazne znížených sadzbách však už vystupuje do popredia otázka toho, či sú tieto sadzby kompatibilné s reálnymi nákladmi, ktoré musia OZV vynaložiť na nakladanie s odpadmi podľa zákonných pravidiel a či sú kompatibilné so zákonným princípom nediskriminácie.
Znižovanie poplatkov z hľadiska OZV v kontexte možného porušenia princípu nediskriminácie
V súlade s § 28 ods. 4 písm. b) zákona o odpadoch je OZV povinná uzavrieť zmluvu o plnení vyhradených povinností s výrobcom za
nediskriminačných podmienok
. Podľa tohto ustanovenia by teda OZV mala uzatvárať zmluvy s výrobcom na nediskriminačnom základe, avšak zákon o odpadoch bližšie nešpecifikuje, akým spôsobom má jednotlivá OZV k uzatvoreniu zmlúv s výrobcami pris