Zákon o účtovníctve definuje náklady ako zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. Náklady sú úzko spojené s výdavkami účtovnej jednotky. Výdavok je úbytok peňažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky.
Výnosy sú definované ako zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. Výnosy sú spojené s príjmami. Príjmy predstavujú prírastok peňažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky.
V účtovníctve často vzniká časový nesúlad medzi nákladmi a výdavkami a medzi výnosmi a príjmami. V takom prípade je potrebné ich časovo rozlíšiť.
Kritériom pre účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy ich vecný obsah, suma a je určené obdobie, ktorého sa týkajú.
Náklady a výdavky, ktoré sa týkajú budúcich účtovných období, sa časovo rozlišujú ako náklady budúcich období a výdavky budúcich období a účtujú sa na účte
381 - Náklady budúcich období, 382 - Komplexné náklady budúcich období, 383 - Výdavky budúcich období
.
Výnosy a príjmy, ktoré sa týkajú budúcich období, sa časovo rozlišujú na účtoch
384 - Výnosy budúcich období, 385 - Príjmy budúcich období
.
Podstatu časového rozlíšenia možno vyjadriť takto:
|
Náklady budúcich období
|
výdavok (platba) v bežnom účtovnom období, náklad v nasledujúcom účtovnom období
|
|
Výdavky budúcich období
|
náklad v bežnom účtovnom období, výdavok (platba) v nasledujúcom účtovnom období
|
|
Výnosy budúcich období
|
príjem platby v bežnom účtovnom období, výnos v nasledujúcom účtovnom období
|
|
Príjmy budúcich období
|
výnos v bežnom účtovnom období, príjem platby v nasledujúcom účtovnom období
|
Účtovanie na účtoch časového rozlíšenia musí byť podložené účtovnými dokladmi, ktorými môžu byť faktúra, zmluva, splátkový kalendár, výpis z bankového účtu a pod. Účty časového rozlíšenia podliehajú dokladovej inventúre, pri ktorej sa posudzuje ich odôvodnenosť a výška.
Účtovná jednotka by mala vo svojej vnútornej účtovnej smernici upraviť účtovanie dokladov, ktoré sú vystavené na prelome rokov, tzn. určí sa deň, do ktorého sa môžu ešte doúčtovať účtovné prípady týkajúce sa bežného účtovného obdobia, a to aj vtedy, ak boli vystavené napr. v januári nasledujúceho roku (napr. účet za telefóny, rôzne externé služby - právne, upratovacie, strážne služby a pod.).
Účtovná jednotka účtuje na prelome účtovného obdobia takto:
1.
Ak boli
účtovné doklady
p
