Športovanie je verejne podporované, pretože prispieva k rozvoju fyzického aj duševného zdravia. Štát, kraje aj obce majú preto záujem o zapojenie čo najväčšieho počtu obyvateľov do športových aktivít a športovanie a športovú infraštruktúru podporujú aj finančne.
Pravidlá štátnej pomoci sa môžu týkať prakticky akéhokoľvek financovania z verejných rozpočtov, teda aj obce alebo mesta, a to bez ohľadu na formu pomoci. Vzťahujú sa teda ako na poskytovanie dotácií, na príspevok príspevkovej organizácii, poskytovanie darov a pod.
1)
Poskytovateľ pomoci musí pred každým rozhodnutím o pomoci jednoznačne určiť, či nenapĺňa všetky znaky štátnej pomoci podľa čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ. Potom na základe toho stanoví, či predmetná pomoc je poskytovaná mimo režim štátnej pomoci (nezakladá štátnu pomoc) a aj prečo, alebo v opačnom prípade stanoviť príslušný režim pomoci, teda podmienok, ktoré danú pomoc robí zlučiteľnou s vnútorným trhom.
V tomto článku priblížime rôzne formy financovania športu z hľadiska pravidiel štátnej pomoci, ktoré je nevyhnutné dodržať, ako aj posúdenie jedného z kritérií štátnej pomoci, a to ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi poskytnutím pomoci do oblasti športu.
Podľa čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ") sa za štátnu pomoc považuje pomoc, ktorá je:
-
poskytnutá z verejných zdrojov,
-
zvýhodňuje určité podniky (selektívna pomoc),
-
narúša alebo hrozí narušením súťaže a
<