Jednou z najrozšírenejších flexibilných foriem zamestnávania využívaných nielen na území Slovenskej republiky, ale aj členských štátov Európskej únie, je pracovný pomer uzavretý na dobu určitú. Pracovný pomer na dobu určitú je považovaný za atypickú formu zamestnania, predstavuje pružnú formu organizácie práce.
Pracovný pomer na určitú dobu zaraďujeme medzi tzv. prekérne zamestnania. Takto sa označujú formy zamestnania na základe inej než pracovnej zmluvy na neurčitý čas a ustanoveným týždenným pracovným časom.
Tento článok pojednáva o právnej úprave pracovného pomeru na dobu určitú vo vnútroštátnom právnom poriadku, ako aj v právnych normách Európskej únie. Článok poukazuje na zmeny, ktoré nastali v právnej úprave pracovného pomeru na dobu určitú v Zákonníku práce po prijatí zákona č. 257/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 257/2011 Z. z.“) a porovnáva právny stav pred a po prijatí novely Zákonníka práce. Zmena príslušných ustanovení Zákonníka práce vychádza z požiadavky Európskej komisie ohľadom transpozície Smernice Rady 99/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú z 28. júna 1999.
Právny rámec
Právnu úpravu pracovného pomeru na dobu určitú upravujú viaceré právne akty. Kým v právnom poriadku Slovenskej republiky je to hlavne Zákonník práce, v rámci Európskej únie je to smernica a viaceré judikáty Súdneho dvora EÚ.
Pracovný pomer na určitú dobu je v právnom poriadku SR upravený v § 48 Zákonníka práce. Minimálne právne štandardy pri zamestnávaní na dobu určitú však stanovujú právne predpisy Európskej únie, ktoré ovplyvňujú vnútroštátnu právnu úpravu.
V rámci Európskej únie upravuje pracovný pomer na určitú dobu Smernica č. 99/70/ES o Rámcovej dohode o práci na dobu určitú z 28. júna 1999 (ďalej len „smernica č. 99/70/ES“). Smernica č. 99/70/ES určuje všeobecné zásady a minimálne požiadavky v súvislosti s prácou na dobu určitú. Uznáva, že pracovné zmluvy na dobu neurčitú predstavujú a aj naďalej budú predstavovať všeobecnú a zároveň tradičnú formu zamestnávania, ale zároveň uznáva, že pracovné zmluvy uzatvárané na dobu určitú za určitých podmienok zodpovedajú potrebám nielen zamestnávateľov, ale aj zamestnancov