Škoda, predpoklady jej vzniku, rozsah a spôsob náhrady v pracovnoprávnych vzťahoch
Pracovnoprávny vzťah, ktorý vzniká medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť v zásade
založený:
• pracovnou zmluvou alebo
• dohodou o prácach vykonávanými mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o
brigádnickej práci študenta, dohoda o pracovnej činnosti).
Tak ako zamestnávateľ, aj zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu disponujú súborom práv, ale aj
súborom povinností.
Súčasťou každého právneho vzťahu, a teda aj pracovnoprávneho, je zodpovednosť, špeciálne
zodpovednosť za škodu. Úprava zodpovednosti za škodu je v zákone č.
311/2001 Z.z.
Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len
„Zákonník práce“) upravená v § 177 až § 219.
V článku sa zaoberám tým, čo možno pod pojmom škoda rozumieť, o predpokladoch vzniku
zodpovednosti za škodu v pracovnoprávnych vzťahoch, rozsahu a spôsobe náhrady škody, ktorú spôsobil
zamestnanec.
Pojem škoda
Zákonník práce tento pojem nedefinuje. Avšak pod
pojmom škoda možno v súlade s právnou teóriou, ako aj aplikačnou praxou (rozhodnutia súdov)
rozumieť:
„ujmu, ktorú utrpel poškodený a ktorá je zároveň objektívne vyjadriteľná, napríklad
peniazmi. Takúto ujmu označujeme ako „vecnú škodu".
Príkladom vecnej škody je napr.
poškodenie služobného mobilného telefónu, schodok na zverených hodnotách atď.Okrem vecnej škody existuje aj „
škoda spočívajúca v poškodení zdravia
“. V takomto
prípade ide o nemajetkovú ujmu, ktorou je bolesť a/ alebo sťaženie spoločenského uplatnenia. Spočíva
v poškodení zdravia zamestnanca, za ktoré mu patrí náhrada predstavujúca určitú formu satisfakcie za
bolesť a/alebo sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Príkladom tohto druhu škody je napr. pracovný
úraz.Predpoklady vzniku škody v pra