Helena Spišiaková

Poprosím o vzor rozhodnutia o spojení veci v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) pre vydanie rozhodnutia podľa § 5 Občianskeho zákonníka

Manželia z našej obce podali na náš obecný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby „dvojgaráž“, ktorú postavili pri svojom rodinnom dome bez stavebného povolenia. Bol vykonaný štátny stavebný dohľad a následne bolo začaté konanie podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení uvedenej stavby a tiež priestupkové konanie podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Manželov sme predvolali na ústne pojednávanie vo veci priestupku a dostavil sa manžel, ktorý predložil splnomocnenie na zastupovanie svojej manželky a uviedol, že jemu ani jeho manželke nemôžeme pokutu uložiť, lebo on je vojakom z povolania a manželka je sudkyňou na okresnom súde. Prečo im nemôžeme uložiť pokutu a ako máme ďalej postupovať?

Zaujíma nás stanovisko týkajúce sa vlastníctva schátralej stavby, ide o časť existujúceho pôvodne rodinného domu, ktorá bola spolu s pozemkom a príslušenstvom v roku 1979 vyvlastnená v prospech Slovenskej socialistickej republiky v správe MNV L. pre výstavbu obchodného strediska, ktorá bola pojatá do plánu na uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva. Po uskutočnení výstavby obchodného strediska bolo toto stredisko hospodárskou zmluvou uzavretou dňa 1. 11. 1988 medzi MNV L. a Jednotou SD, P. odovzdané do vlastníctva Jednoty SD, P. Hospodárskou zmluvou uzavretou dňa 1. 10. 1988 medzi ONV P. a Jednotou SD, P. bolo zriadené pre Jednotu SD, P. právo trvalého užívania pozemku, na ktorom bolo vybudované obchodné stredisko. Na uvedenom pozemku ale zostala časť stavby rodinného domu, ktorá bola spolu s pozemkom vyvlastnená pre výstavbu obchodného strediska. Predmetný pozemok si Jednota SD, P. v roku 2003 majetkoprávne vysporiadala do vlastníctva kúpnou zmluvou uzavretou medzi SR zastúpenou OÚ v P. bez ťarchy existujúcej časti stavby rodinného domu. Časť rodinného domu, ktorá bola spolu s pozemkom určeným pre výstavbu obchodného strediska v roku 1979 predmetom vyvlastňovacieho konania sa do toho času na pozemku nachádza, nie je v katastri nehnuteľností evidovaná, či už ako stavba alebo ťarcha na pozemku, a ani nebola predmetom prevádzaných nehnuteľností, či hospodárskej zmluvy alebo kúpnej zmluvy. Stavba sa nachádza na verejne prístupnom pozemku, je v zlom technickom stave a ohrozuje život a zdravie osôb, preto je nevyhnutné nariadiť jej odstránenie.

Stavebník oznámil na stavebný úrad stavebné úpravy oplotenia súčasťou ktorého je aj bránka umožňujúca vstup na vlastný aj susedov pozemok. Keďže pozemok stavebníka je široký len cca 35 cm, majiteľ susedného pozemku po ktorom sa doteraz pohyboval stavebník s tým už nesúhlasí, pretože sa pohybujú po jeho pozemku nielen počas stavebných prác ale kedykoľvek aj v minulosti. Vlastník dotknutého pozemku písomne požiadal stavebníka aby nebudoval bránu k jeho pozemku a kópiu zaslal na stavebný úrad. Stavebník sa ústne vyjadril že tam kde bola bránka nebude budovať ani plot a ostane tam voľný prechod. S týmto riešením nesúhlasí vlastník susedného pozemku. Pozn.: Stavebník má hlavný vchod na pozemok zabezpečený z verejnej komunikácie. Ako má ďalej postupovať stavebný úrad? K otázke boli následne pripojené nasledovné podklady: snímka z pozemkovej mapy so zakreslením trasy oplotenia a bránky, ohlásenie stavebných úprav/udržiavacích prác, ktoré stavebníčka datovala dňa 19. 4. 2013 a na obecný úrad bolo doručené dňa 24. 4. 2013, podanie spoluvlastníka susednej nehnuteľnosti zo dňa 7. 5. 2013 zaslané stavebníčke a na vedomie obci ako stavebnému úradu (na obecný úrad doručené dňa 7. 5. 2013); z obsahu podania vyplýva, že ide o námietky a pripomienky suseda proti uskutočneniu stavebných úprav oplotenia.

Výkonom štátnej správy prenesenej na obce je aj správa miestnych daní. Obce schvaľujú všeobecne záväzné nariadenie o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady (§ 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) - vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenia len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach...) Je správne, že rozhodnutia vydané obcou v daňovom konaní o miestnych daniach sú opatrené úradnou pečiatkou s erbom obce? Zákon o obecnom zriadení (§ 1b ods. 4, § 4 ods. 3 písm. c) - aj napriek týmto ustanoveniam je správa miestnych daní preneseným výkonom štátnej správy. V ustanovení § 63 ods. 3 písm. f) cit. zákona nie je jednoznačne uvedené, aký odtlačok úradnej pečiatky vyznačujú obce na rozhodnutiach. Pri študovaní rôznych výkladov a usmernení som sa stretla aj s vyjadrením, že je jedno aká pečiatka sa použije - so štátnym znakom alebo s erbom obce

V našej obci existuje Urbárske a pasienkové spoločenstvo bez právnej  subjektivity. Spoločné nehnuteľnosti sú vlastnené vyše 200 spoluvlastníkmi. Za spoločenstvo navonok vystupuje predseda. Spoločenstvo prenajíma pozemky aj podnikateľom v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva. Predseda vystupuje ako zástupca spoluvlastníkov aj v stavebnom konaní. (podnikateľ chce postaviť výrobnú halu na prenajatých pozemkoch od  spoločenstva)  Aké doklady, oprávňujúce zastupovať vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti  pri stavebnom konaní, by mi mal „predseda“ Urbárskeho a pasienkového  spoločenstva bez právnej subjektivity predložiť? Nemal by mať ku každému takémuto úkonu splnomocnenie od všetkých spoluvlastníkov  spoločnej nehnuteľnosti?

V našej obci niektorí občania obce na svojich dvoroch rozoberajú staré autá. Plechy odovzdávajú do šrotu a staré pneumatiky si ukladajú na kopu a keď ich je veľa, tak ich po nociach a niekedy aj za bieleho dňa pália. Môžem ich ako starosta obce za to nejako postihovať. Ak áno, podľa akého zákona?

Poslanci obecného zastupiteľstva uložili obecnému úradu spracovať návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN) upravujúci chov zvierat na území obce. Nie sme si istí, či takéto niečo súčasná legislatíva umožňuje a počuli sme o tom, že vo viacerých prípadoch prokurátori takéto VZN napadli protestom a že bolo zrušené. Kde je možné o takýchto prípadoch nájsť viac informácií a je vôbec možné takéto VZN vydať?

Pri výmene krovu na staršom rodinnom dome sa museli vymeniť aj nosné trámy. Bolo potrebné takéto stavebné úpravy (udržiavacie práce) vopred ohlásiť obci ako stavebnému úradu alebo nie? Vlastníkovi rodinného domu bolo totiž na spoločnom stavebnom úrade povedané, že mal podať aspoň ohlásenie.

Na Krajský stavebný úrad bol doručený podnet účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia obce ako stavebného úradu podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len „správny poriadok"). Krajský stavebný úrad zrušil rozhodnutie obce a v spisovom materiáli uviedol, že na každé rozhodnutie o prerušení konania je potrebné vyznačiť právoplatnosť, a ako deň právoplatnosti sa má uviesť dátum až vtedy, kedy si účastník konania prevzal oznámenie o prerušení konania. V § 52 ods. 1 správneho poriadku je uvedené, že rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné dňom, ktorý je uvedený rozhodnutí (na takéto rozhodnutia sa nevyznačuje právoplatnosť v spise a nie už iný dátum, kedy si účastník prevzal oznámenie). Má sa vyznačiť právoplatnosť na rozhodnutie o prerušení a s akým dátumom, alebo nie?