Pri každodennom pracovnom zhone je niekedy ťažké nájsť si priestor na diskusiu, na riešenie problémov. Najmä vo veľkých firmách býva zložité kontaktovať kompetentných pracovníkov. Vhodným miestom, kde možno predpokladať na riešenie pracovné problémy zamestnancov, ktorých zástupca zamestnancov zastupuje, je komisia BOZP. Túto komisiu je povinný zriadiť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, a je jeho poradným orgánom. Komisiu BOZP tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť. Táto komisia zasadá najmenej raz za rok. Komisia BOZP je oprávnená pravidelne hodnotiť stav BOZP, stav a vývoj pracovnej úrazovosti, chorôb z povolania a hodnotiť ostatné otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane pracovného prostredia a pracovných podmienok, ďalej navrhovať opatrenia v oblasti riadenia, kontroly a zlepšovania stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyjadrovať sa ku všetkým otázkam súvisiacim s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, ako aj požadovať od zamestnávateľa nevyhnutné informácie potrebné na výkon svojej činnosti. Ustanovením komisie BOZP nie sú dotknuté oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. V prípade, že u zamestnávateľa nie sú vymenovaní zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, môžu oprávnenia vykonávať zamestnanci.
Bezpečnostnotechnická služba – BTS
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre zamestnancov BTS, ktorá spolupracuje s pracovnou zdravotnou službou, príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.
Povinnosti zástupcov zamestnancov
Zástupcovia zamestnancov, odborníci plniaci úlohy pre zástupcov zamestnancov sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie a ktoré boli zamestnávateľom označené ako dôverné. Táto povinnosť trvá aj počas jedného roka po skončení výkonu funkcie, ak osobitný predpis neustanoví inak; ďalej nesmú byť za plnenie úloh vyplývajúcich z výkonu svojej funkcie zamestnávateľom znevýhodňovaní ani inak postihovaní; v čase funkčného obdobia a počas šiestich mesiacov po jeho skončení chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia pracovného pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou; nesmú byť za plnenie úloh vyplývajúcich z výkonu svojej funkcie zamestnávateľom znevýhodňovaní ani inak postihovaní a iné.
Postavenie zástupcu zamestnancov
• Zástupca zamestnancov je rovnakým zamestnancom ako každý z jeho kolegov, ktorých zastupuje. Je odborníkom na svoju základnú pracovnú činnosť, zaujíma sa o problematiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, no nie je na ňu špecialistom.
• Zástupca zamestnancov nemá výnimočnú pozíciu v organizačnej štruktúre.
• Zástupca zamestnancov nie je, a to ani v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nadriadeným svojim spolupracovníkom.
• Zástupca zamestnancov nemôže nikomu nič prikazovať, nemôže ani prijímať opatrenia. Za BOZP na pracoviskách zastupovaním svojich spolupracovníkov nenesie žiadnu zodpovednosť. Za bezpečnosť vlastnej práce je zodpovedný ako každý iný zamestnanec.
• Zástupca zamestnancov má právo na priame kontakty so svojimi spolupracovníkmi – zamestnancami, s nadriadenými zamestnancami, so zástupcami bezpečnostnotechnickej služby, závodnej zdravotnej služby, s odborovou organizáciou – reprezentatívna organizácia, s komisiou BOZP, ak to môže byť užitočné aj s externými odborníkmi.
• Zástupca zamestnancov pomáha zamestnávateľovi plniť jeho povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä tým, že sa stará o bezpečnosť práce zdola, t. j. z pracoviska.
Čo je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci?
Pojem „bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci“ získava v podmienkach spoločenského a technického rozvoja nové rozmery. Mnoho ľudí spája bezpečnosť a ochranu zdravia len s protiúrazovou prevenciou a s predchádzaním chorobám z povolania. Nový prístup však rieši okrem bezpečnosti a ochrany zdravia aj pracovné prostredie, pracovné podmienky, pracovné vzťahy, sociálnu ochranu zamestnancov, stres, záťaž a ostatné faktory, ktoré ovplyvňujú pohodu pri práci, rieši vytváranie uspokojivých pracovných podmienok.
Právo zamestnanca na bezpečnosť, ochranu zdravia a na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky je zakotvené v Ústave SR, čl. 36.
Zákonník práce zaviedol v § 146 pojem „ochrana práce“. Tento pojem treba chápať ako širšiu oblasť zahŕňajúcu bezpečnosť, ochranu zdravia, pohodu na pracovisku a sociálnu pohodu – teda „OCHRANU ČLOVEKA PRI PRÁCI“. Ochrana práce sa dotýka všetkých aspektov, ktoré súvisia s prácou.
Vzťahy zamestnancov a zástupcov zamestnancov
Je dôležité si uvedomiť, koho zástupca zamestnancov zastupuje a od toho odvíjať ďalšiu filozofiu. Musí mať jasno o ľuďoch a pracovných priestoroch na pracovisku, ktoré svojou činnosťou pokrýva. Predovšetkým musí počúvať svojich kolegov, ktorých zastupuje. Títo ľudia, táto skupina zamestnancov si ho vybrala, zvolila na zastupovanie svojich záujmov v oblasti BOZP.
Zamestnanci sú oprávnení prostredníctvom zástupcov zamestnancov uplatňovať svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov a ďalej sú povinní spolupracovať so zástupcom zamestnancov pre BOZP v potrebnom rozsahu tak, aby mu umožnili plniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a úlohy uložené príslušným inšpektorátom práce alebo orgánom dozoru, ako aj oznamovať bez zbytočného odkladu zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť tie nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia.
Zákon dáva zástupcovi zamestnancov oprávnenie odhaľovať a vyšetrovať potenciálne nebezpečenstvá a kontrolovať pracovné miesta, na ktorých pracuje tá skupina zamestnancov ktorých zastupuje.
Povinnosť zamestnávateľa informovať zástupcov zamestnancov
Informovanie je poskytnutie údajov zamestnávateľom zástupcom zamestnancov s cieľom oboznámenia sa s obsahom informácie.. Aby bolo informovanie preukázateľné, malo by byť vykonané písomnou formou a odovzdané vhodným spôsobom. Informovanie musí byť vykonané zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase. Povinnosť zamestnávateľa informovať nenahrádza školenie a výcvik zástupcov zamestnancov. Zamestnávateľ môže odmietnuť poskytnúť informácie, ktoré by mohli poškodiť zamestnávateľa, alebo môže vyžadovať, aby sa tieto informácie považovali za dôverné.
Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať zástupcov zamestnancov tak odborárskych, ako aj pre BOZP a informovať o:
• nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, a o výsledkoch posúdenia rizika,
• preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách,
• opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj o opatreniach a postupe v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie,
• preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach navrhnutých a nariadených príslušným inšpektorátom práce alebo orgánmi dozoru,
• pracovných úrazoch, chorobách z povolania a o ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku, a o prijatých a vykonaných opatreniach,
• hmotnosti bremena a ťažisku najťažšej strany bremena v prípade, ak je bremeno v obale umiestnené excentricky,
• všetkých opatreniach vykonaných na zaistenie BOZP pri banskej činnosti a pri dobývaní ložísk nevyhradených nerastov,
• organizačných opatreniach pri práci vo výbušnom prostredí, o možnom ohrození, o prevencii a o ochrane pred výbuchom,
• riziku z expozície prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest,
• požiadavkách na osobnú hygienu vrátane zákazu fajčenia, jedenia a pitia na pracovisku,
• používaní ochranného odevu a osobných ochranných pracovných prostriedkov na ochranu dýchacích orgánov,
• výsledkoch merania azbestu a ich význame a o prípadnej príčine prekročenia limitov,
• nebezpečenstva a možného zdravotného rizika z biologických faktorov,
• ochranných a preventívnych opatrení na predchádzanie expozície vrátane dodržiavania bezpečných pracovných postupov a možných následkov z ich porušenia,
• hygienických požiadaviek,
• postupov, ktoré majú zamestnanci vykonať v prípade mimoriadnej udalosti a na jej predchádzanie a iné.
Informácie je zamestnávateľ povinný poskytovať primerane s prihliadnutím na vykonávanú prácu individuálne formou inštruktáží, poučení a pokynov; kolektívne formou školení, kurzov a praktického výcviku.
Ďalej umožní zástupcom zamestnancov prístup ku kartám bezpečnostných údajov, ktoré poskytuje dodávateľ chemických látok alebo chemických prípravkov, a prístup k záznamom o expozícii.
Povinnosť zamestnávateľa rokovať so zástupcami zamestnancov
Prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. Prerokovanie sa má uskutočniť zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase, s primeraným obsahom a s cieľom dosiahnuť dohodu (§ 237 ods. 1, 3 Zákonníka práce). Z rokovania sa má vyhotoviť zápisnica, v ktorej obe strany vyjadria svoj názor. Názor zástupcov zamestnancov využije zamestnávateľ podľa vlastného uváženia.
Spolupráca zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov
• Zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov navzájom spolupracujú pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti BOZP. S cieľom zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky sa zamestnanci zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov, a to priamo alebo prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka; zástupcovia zamestnancov navzájom úzko spolupracujú.
• Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre BOZP zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia a vopred s nimi prerokúvať otázky, ktoré môžu podstatne ovplyvňovať BOZP.
• Zamestnávateľ ďalej umožní zástupcom zamestnancov zúčastňovať sa na riešení problematiky expozície vibráciám, konzultuje posudzovanie rizík a opatrenia na ich odstránenie, ako aj na zníženie rizík pri expozícii hluku a výber chráničov sluchu, rieši problematiku BOZP na pracoviskách so zobrazovacími jednotkami v spolupráci so zamestnancami a zástupcami zamestnancov.
• Zamestnávateľ konzultuje so zástupcami zamestnancov posudok o riziku expozície prachom z azbestu a problematiku BOZP s expozíciou umelému optickému žiareniu.
• Zamestnávatelia, ktorých zamestnanci plnia úlohy na spoločnom pracovisku, sú povinní navzájom sa informovať najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, na zdolávanie požiarov, na vykonanie záchranných prác a na evakuáciu zamestnancov. Tieto informácie je každý zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť.
• Zamestnávateľ zabezpečí, aby s politikou prevencie závažnej priemyselnej havárie boli oboznámení zástupcovia zamestnancov vlastného podniku, ako aj cudzieho podnikateľa, ktorého zamestnanci sa zdržujú na jeho území.
• Prerokúvanie, spolupráca a koordinácia medzi zamestnancami, zástupcami zamestnancov pre BOZP a zamestnávateľmi, ktorí vykonávajú alebo zabezpečujú práce na stavenisku, sa vykonávajú so zreteľom na vyskytujúce sa nebezpečenstvá a na veľkosť pracoviska.
Ako úspešne komunikovať
Neplatia mylné predstavy, že keď hovoríme rovnakým jazykom, tak si aj rozumieme a že umenie rozprávať je pre komunikáciu najdôležitejšie. Nestačí hovoriť rovnakým jazykom, musíme sa aj pochopiť. Azda najväčšie nedorozumenia spôsobujú problémy s vnímaním obsahu počutého. Nestačí len počuť, ale počuté aj správne pochopiť. Schopnosť porozumieť ovplyvňujú naše očakávania, skúsenosti, postoje a niekedy aj predsudky. Preto často počujeme niečo celkom iné, ako bolo povedané. Hovoríme o rozdielnom vnímaní. V pracovnom prostredí, tak ako v spoločenskom živote, existujeme vo vzájomnej komunikácii, tak aj zástupca zamestnancov bude komunikovať na rôznych úrovniach, za rôznych okolností, s rôznymi ľuďmi, aj rôznymi spôsobmi, treba sa na to pripraviť. Z uvedeného vyplýva, že zástupca zamestnancov musí byť dobrý poslucháč, pochopiť názor a stanovisko partnera, vedieť sa sústrediť, ako aj pýtať sa. Aktívne počúvanie rozvíja tým, že venuje pozornosť týmto štyrom zručnostiam a zdokonaľuje ich:
1. Podnietenie rozprávania zastupovaných zamestnancov
Aby zástupca zamestnancov mohol aktívne počúvať, musí hovoriaceho povzbudiť, aby komunikoval. Zamestnanci nehovoria vždy to, čo si myslia, a niekedy nie je jasné, čo vlastne chceli povedať.
2. Parafrázovanie
Účelom parafrázovania je pomôcť poslucháčovi v danom prípade zástupcovi zamestnancov preveriť si, či skutočne porozumel všetkému, o čom hovoriaci rozprával či už verbálne alebo neverbálne.
3. Zdržanie sa posudzovania
Posudzovanie toho, čo sa hovorí, hodnotenie myšlienok a podnetov nepatrí do úlohy poslucháča – zástupcu zamestnancov. Zástupca zamestnancov je tu na to, aby nezaujato počúval a pomohol hovoriacemu premyslieť si úplne tému, o ktorej hovorí, a urobiť si vlastný úsudok a hodnotenie.
4. Fyzická pozornosť
Výskumy ukazujú, že väčšia časť toho, čo sme pochopili z výpovede iného, nepochádza z vyslovených slov, ale z tónu hlasu, frázovania, fyzických gest a pohybov (reč tela), ktoré hovoriaci používa. To platí obojstranne. Zástupca zamestnancov pozoruje reč tela – výraz tváre, pohyby rúk, spôsob akým hovoriaci sedí, oddychuje. Či robí nervózne pohyby, či nadväzuje alebo prerušuje kontakt očami. Ak sa zástupca zamestnancov nudí, nie je pozorný alebo nesúhlasí s tým, čo počuje, pozor – jeho telo ho môže prezradiť.
Venovanie pozornosti týmto štyrom oblastiam aktívneho počúvania zlepší kvalitu zručnosti zástupcu zamestnancov a poskytne iným pozitívnu správu o ňom ako zástupcovi zamestnancov, ktorý počúva svojich kolegov.
Treba si zapamätať, že „uši sú dve a jazyk len jeden, aby sme mohli viac počúvať a menej hovoriť“.
Aké sú skúsenosti pri uplatňovaní
§ 10 zákona o BOZP?
Nie všetci zamestnávatelia si uvedomujú v dostatočnej miere, že práve v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci majú v mnohom rovnaké záujmy ako ich zamestnanci. Zamestnávatelia chcú čo najmenej poruchový stav technických zariadení, ďalej chod výroby (bez prerušovania pracovnými úrazmi), zamestnanci si chcú uchovať zdravie a pohodu pri práci. Nie všetci zamestnávatelia vedia, že aktívni zástupcovia zamestnancov môžu pre nich, ak im vytvoria dostatočné podmienky, vykonať veľa osožnej práce.
Niekedy sa u zamestnávateľov stretávame s negatívnymi postojmi k funkcii zástupcu zamestnancov, ktoré sa môžu prejavovať aj takýmto spôsobom:
• úplné ignorovanie § 10 zákona o BOZP – zamestnávateľ nevymenuje zástupcu zamestnancov s odôvodnením, že nik nemá záujem o danú funkciu (čo je žiaľ vo veľa prípadoch pravda a pokiaľ to má doložené písomne, nedá sa s tým nič urobiť),
• formálne vymenovanie zástupcov zamestnancov, ktorí nevyvíjajú prakticky žiadnu činnosť, s čím je zamestnávateľ spokojný, pretože si splnil povinnosť uloženú zákonom a nečinnosť zástupcov zamestnancov mu vyhovuje,
• zlé medziľudské vzťahy medzi zamestnancami treba posudzovať ako vážny škodlivý faktor pracovného prostredia, ktorý sťažuje pracovnú činnosť zástupcovi zamestnancov,
• aktivita zástupcov zamestnancov môže byť v niektorých prípadoch nepohodlná, z uvedeného dôvodu im zamestnávateľ neposkytuje podporu, obmedzuje ich činnosť, dokonca ich šikanuje.
Získať záujemcov na funkciu zástupcu zamestnancov v neprosperujúcom podniku nie je jednoduché. Daná funkcia je neatraktívna, vyžaduje nasadenie a aj určitú sociálnu zručnosť, no na druhej strane je nesporne prínosom pre toho, kto ju vykonáva. Napríklad je tu možnosť získať odborné vedomosti o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na rôznych školeniach, tréningoch, ktoré sa uskutočňujú v rámci oprávnených organizácií, uznanie a rešpekt kolegov a nadriadených pri úspešnom plnení úloh, a tým aj zlepšenie výsledkov podniku. Získané skúsenosti pri činnosti zástupcov zamestnancov sa netýkajú len pracovného života, rozvíjajú celú jeho osobnosť – aj pre aktivity a vzťahy mimo práce – a prejavia sa aj v osobnom živote. K vyššej dokonalosti sa dá dopracovať každodenným tréningom. No a v neposlednom rade získané skúsenosti sú aj prínosom pre vlastnú bezpečnosť a vlastné zdravie.
ZÁVER
Aký by mal byť človek, ktorý chce zastávať funkciu zástupcu zamestnancov?
1. Komunikatívny, pokojný, neformálny vodca, nekonfliktný s prirodzenou autoritou, asertívny, tichý, dobrý, vyrovnaný, vzdelaný v predpisoch, dôsledný, húževnatý, schopný počúvať, a to aj nepríjemné slová zo strany kolegov či vedúcich, otvorený, aby si vedel prirodzene získať pozornosť a záujem o svoju osobu.
2. S pozitívnym myslením, radový zamestnanec, k manažmentu neutrálny, nie pätolizač, bezúhonný, s dobrým partnerským, spravodlivým a neformálnym vzťahom a väzbou na odborové orgány a s jeho dôverou.
3. Má absolútnu dôveru tých, ktorí si ho zvolili, ale rozhodne nesmie byť krikľúň, ktorý to vie tým hore správne naložiť.
4. Nesmie byť „génius“ ani ináč výnimočný človek, lebo bude mať okamžite dostatok nepriateľov alergických na každé slovo.
5. Má zvažovať pozorne svoje slová, pretože jeho názor môže v niektorých situáciách rozhodovať a ovplyvňovať mienku ostatných.
6. Má byť do určitej miery dobrovoľníkom, pretože okrem istého zadosťučinenia a imidžu, táto funkcia neprináša žiadne výhody. Možno sa to dá porovnať s prácou dobrovoľníkov v nadáciách a iných občianskych združeniach, ktorí svoju prácu vykonávajú bez nároku na odmenu, pretože sú to ľudia, ktorých prirodzene hnevá, ak niečo nefunguje, a chcú pomôcť pri zmene k lepšiemu.
7. Rozhodne by to nemal byť človek, ktorý vie presne citovať pasáže z predpisov, taký „malý“ bezpečnostný technik.
8. Má vedieť správne reagovať pri debate napríklad o starej prevádzkarni, ale aj pri neformálnej príležitosti s kolegami.
9. Cennou vedomosťou nech je pochopenie systému BOZP v tom správnom slova zmysle, tak aby nebol strašiakom pre pracovníkov ani pre vedenie, ale aby obom stranám evidentne a rukolapne prinášal osoh.
10. Do funkcie zástupcov zamestnancov by mali byť vyberaní zamestnanci, ktorí majú záujem o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a porozumenie pre ňu, sú opatrní pri nebezpečenstvách, zbytočne neriskujú, majú prirodzenú autoritu a záujem pomáhať pri vytváraní BOZP. Vymenovanie do funkcie zástupcov zamestnancov má byť formálnou výzvou na spoluprácu s kolegami aj so zamestnávateľom.
Súvisiace právne predpisy:
Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.
Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
NIP: Šlabikár zástupcov zamestnancov, 2006.
ŠVEC, V. Kto sú zástupcovia zamestnancov. In Bezpečná práca 2/2008. HS Vision s.r.o.
Zdroj: www.pracovnepravo.sk