Od 1. júla 2020 sa novelou zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“) zavádza nový pojem – „komunálne odpady z iných zdrojov“. Ako si máme tento pojem vysvetliť? A ako sa máme s pojmom „iné zdroje“ vysporiadať na území obce, aby náš zberný dvor nezahltili firmy z priemyselných parkov?
Uvedený problém je veľmi zložitý, keďže aktuálne je na celom svete situácia, s ktorou sme sa ešte nestretli – pandémia koronavírusu, a zároveň do toho prichádzajú zásadné zmeny v zákone o odpadoch nazvané aj „veľký odpadový balík“.
K uvedenému pojmu „komunálne odpady z iných zdrojov“ nie je zatiaľ iný doplňujúci výklad alebo spresnenie, iba dôvodová správa k zákonu o odpadoch. Z uvedeného dôvodu si dovolím v kontexte existujúcich podkladov odbornú úvahu k danej problematike, možno pre nasmerovanie, kde začať a s kým vôbec situáciu riešiť. Dôvodová správa, ktorá uvádza pojem „komunálne odpady z iných zdrojov“, vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc, nasledovne:
„Nové znenie § 80 ods. 1 je zabezpečením úplnej transpozície čl. 3 rámcovej smernice. V záujme toho, aby sa v rámci Európskej únie vychádzalo zo spoľahlivých a porovnateľných údajov je potrebné zosúladiť definíciu „komunálneho odpadu“, ktorú na štatistické účely používajú Eurostat a OECD.“
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade, ktorá mení niektoré vybrané pojmy:
„Komunálny odpad sa vymedzuje ako odpad z domácností a odpad z iných zdrojov, napríklad z maloobchodného predaja, administratívy, vzdelávania, zdravotníckych služieb, ubytovania a stravovacích služieb a ďalších služieb a činností, ktorý má podobný charakter a zloženie ako odpad z domácností. Preto komunálny odpad okrem iného zahŕňa odpad vznikajúci pri údržbe parkov a záhrad, ako napríklad listy stromov, pokosená tráva a ostrihané konáre, a odpad vznikajúci pri čistení ulíc a trhovísk, ako napríklad obsah smetných kontajnerov a odpad po zametaní, okrem materiálov, ako sú piesok, kameň, bahno alebo prach.
Členské štáty majú zabezpečiť, aby odpad z veľkých obchodných a priemyselných subjektov, ktorý nemá charakter odpadu z domácností, nebol považovaný za komunálny odpad. Odpad z výroby, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, stavebný a demolačný odpad, odpad zo septikov a kanalizačnej siete a čistiarní a staré vozidlá nie sú považované za komunálny odpad. Za komunálny odpad sa má považovať odpad, ktorý zodpovedá druhom odpadu zahrnutým do kapitoly 15 01 a kapitoly 20 s výnimkou kódov 20 02 02, 20 03 04 a 20 03 06 zoznamu odpadov stanoveného rozhodnutím Komisie 2014/955/EÚ (8) v znení účinnom k 4. júlu 2018.“
Transpozícia uvedenej smernice do vnútroštátnych právnych predpisov SR je súčasťou novely zákona o odpadoch účinnej od 1. júla 2020.
Ak pôjdeme vylučovacou metódou, tak za nakladanie s komunálnym odpadom zodpovedá obec:
• Pre komunálny odpad z domácností [§ 80 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch]: komunálnym odpadom je zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z domácností vrátane papiera a lepenky, skla, kovov, plastov, biologického odpadu, dreva, textílií, obalov, odpadu z elektrických zariadení a elektronických zariadení, použitých batérií a akumulátorov a objemného odpadu vrátane matracov a nábytku;
• Pre komunálny odpad z iných zdrojov [§ 80 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch]: komunálnym odpadom je zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, ak je tento odpad svojím charakterom a zložením podobný odpadu z domácností.
Zmesový odpad je jasne definovaný (§ 80 ods. 4 zákona o odpadoch), ide iba o úpravu terminológie z pôvodného zmesového komunálneho odpadu.
Týmto vymedzením nie je dotknuté rozdelenie zodpovednosti za nakladanie s odpadom medzi verejnými a súkromnými subjektmi [smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade, čl. 3].
Medzi iné zdroje ako odpad produkovaný z domácností, teda od občanov, patria fyzické osoby – podnikatelia (ďalej len „FO“) a právnické osoby (ďalej len „PO“) všeobecne.
To znamená, že „iné zdroje“ sú definované ako odpady z činnosti FO a PO, pričom je nevyhnutné definovať ešte charakteristiky, na základe ktorých bude možné určiť FO a PO, ktoré svojou činnosťou splnia podmienky pre odpady „podobné charakterom a zložením odpadu z domácností“.
Každoročne na základe posledného Ohlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním môže obec vypočítať produkciu komunálneho odpadu na obyvateľa za rok a aj pomer vytriedených zložiek komunálneho odpadu na obyvateľa. Na základe údajov uvedených v ohlásení môže obec ustanoviť východiskovú množstevnú charakteristiku pre komunálne odpady podobné domácnosti. Ak by bola na území obce produkcia približne 400 kg komunálneho odpadu/rok/obyvateľ, z toho približne 40 % bolo vytriedených zložiek t. j., 160 kg/obyvateľa súhrnne za všetky vytriedené zložky komunálneho odpadu a porovnať tento údaj s minimálnymi štandardami zberu.
Na území obce sa nachádza množstvo živnostníkov (FO), ktorí majú v mieste trvalého pobytu registrovanú podnikateľskú činnosť, ale výkon činnosti je mimo miesta bydliska. Ak si však doma tlačia faktúry, dokumenty alebo majú počítač, tak objem nimi produkovaného odpadu je menší alebo podobný odpadu produkovaného domácnosťou. Ďalej ide o advokátov, pobočky poisťovne, pobočky banky, geodetov, osoby podnikajúce podľa osobitných predpisov. Do tejto skupiny patria aj PO, napríklad tzv. jednoosobové „eseročky“, podnikateľ, ktorý sa venuje administratívnej činnosti z vytriedených zložiek (papier, plasty, sklo), pričom je možné, že už aktuálne svoj odpad dávajú do triedeného komunálneho odpadu, čiže sú zahrnuté v štandardoch zberu. Ich produkcia je podobná odpadu z domácnosti.
Môže ísť o malý obchod. Čo je malý obchod? Čo je odpad z maloobchodného predaja, administratívy, ubytovania, zdravotníckych služieb, stravovania a ďalších služieb a činností, ktorý má podobný charakter a zloženie ako odpad z domácností?
Podľa § 81 ods. 7 písm. e) zákona o odpadoch je obec okrem povinností podľa § 14 ods. 1 zákona o odpadoch povinná umožniť organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly na jej náklady zber vytriedených zložiek komunálnych odpadov, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a to na základe zmluvy s ňou.
Podľa Prílohy č. 10 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch sú uvedené minimálne štandardy zberu na obyvateľa pre triedené zložky, pričom jednotlivé Organizácie zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“), si prepočítavajú tieto štandardy zberu podľa špecifickej lokality obce, v ktorej zber vytriedených zložiek prebieha.
Štandard zberu počítajú na počet obyvateľov v danej obci. To znamená, že je presne ustanovené množstvo vytriedených zložiek komunálnych odpadov, ktoré vyprodukuje obyvateľ = občan, ktorý je poplatníkom, a ak je jeho produkcia vytriedených zložiek komunálneho odpadu z podnikateľskej činnosti na území obce v rozsahu vytriedených zložiek komunálneho odpadu ako u obyvateľa a zohľadní aj štandardy zberu, ktoré musí dodržať OZV, potom by mali mať možnosť v tomto rozsahu vytriedené zložky do zberných nádob triedeného komunálneho odpadu ukladať aj „iné zdroje“ ako domácnosti.
Nástrojom na reguláciu systému na území obce je pre obec všeobecné záväzné nariadenie, ktorého aktualizáciu by mali iniciovať aj samotné OZV pre obaly a neobaly pôsobiace na území obce, aby za ich účasti obce správne definovali limit pre štandardy zberu na území tej ktorej obce, v predstihu.
Obce využívajú rôzne možnosti regulácie odberu odpadu na zberný dvor aj teraz, napríklad žetónmi, ktoré odpovedajú počtu bezplatného odberu odpadov do zberného dvora obce; pri vyčerpaní žetónov na ustanovený objem odpadu obec odber odpadu spoplatňuje aj u poplatníka obce.
Ďalším nástrojom regulácie je aj odplatné preberanie zložiek komunálnych odpadov od iných osôb – FO – občania, PO, resp. FO – podnikatelia, ktoré nie sú v predmetnej obci poplatníkom (§ 82 ods. 2 zákona o odpadoch), a to v prípade, ak to kapacitné možnosti daného zberného dvora umožňujú.
Z uvedeného vyplýva, že obec má nástroje regulácie na ustanovenie tých subjektov, ktoré môžu a nemôžu byť definované ako „iné zdroje“. Je to vztiahnutie povinnosti na poplatníkov obce, regulovanie limitu množstva alebo definovanie konkrétnych subjektov FO – podnikateľov alebo PO. Vzhľadom na aktuálnu limitujúcu situáciu a krátkosť času legisvakačnej lehoty od zverejnenia tejto novely v zbierke zákonov po jej účinnosť je priestor, počas ktorého je možné ešte uvedený systém prediskutovať s príslušnými OZV a nastaviť jeho reguláciu ku dňu jeho účinnosti od 1. júla 2020. Dôležité je využiť kritériá, ktoré určuje zákon o odpadoch, ale tak, aby obce tlakom len na štandardy zberu „nevytesnili“ zo systému FO – podnikateľov, ktorí sú daňovými poplatníkmi obce, a PO menšieho rozsahu.
Ing. Zuzana Balková EKO-IN ®
Príspevok bol uverejený v časopise Odpady - minimalizácia, zhodnocovanie a zneškodňovanie, 04/2020.