Logo ROPO

Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Rozšírené vyhľadávanie

Obec/Mesto

Vnútorné predpisy zamestnávateľa - dôležitý prameň pracovného práva (1. časť)

Publikované: Autor/i: Ing. Pavol Farárik

V pracovnom práve, ktoré je ťažiskovo obsiahnuté v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), patrí vnútorným predpisom zamestnávateľa významné miesto. Poznáme viacero druhov vnútorných predpisov zamestnávateľa, medzi základné patria pracovný poriadok a vnútorné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Zamestnávateľ sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, BOZP a ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, v podstate nezaobíde.

Tento článok sa zaoberá všeobecnou charakteristikou vnútorných predpisov bez ohľadu na ich druh. Článok pozostáva zo siedmych častí. Prvá časť charakterizuje vnútorné predpisy, ktoré sú prameňom pracovného práva. Druhá časť analyzuje definičné znaky vnútorných predpisov. Tretia časť rozvádza právne limity obsahu vnútorných predpisov. Štvrtá časť opisuje záväzné pokyny a akty riadenia ako vnútorné predpisy. Piata časť podrobne rozvádza druhy a členenie vnútorných predpisov. Šiesta časť sa zaoberá postavením pracovného poriadku medzi vnútornými predpismi a siedma časť sa venuje vnútorným predpisom organizačného charakteru. Medzi významné vnútroorganizačné akty vydávané zamestnávateľmi patria tie, ktoré majú normatívnu povahu, t.j. tie ktoré ustanovujú záväzné pravidlá správania sa zamestnancov. Vydávajú sa na základe právnych predpisov alebo tieto ich vydanie umožňujú či predpokladajú. Na označenie normatívnych aktov zamestnávateľa dosiaľ nebol záväzne ustanovený zjednocujúci pojem. Tieto sú najčastejšie uvádzané pojmom vnútropodnikové normatívne akty, skrátene ako vnútropodnikové predpisy alebo vnútorné predpisy. Pojem vnútorné predpisy, aj keď nebol oficiálne uznaný, sa javí ako najvýstižnejší, jeho používanie sa ustálilo. Vnútorné predpisy vydávané zamestnávateľmi možno považovať za najrozšírenejší druh vnútorných predpisov. Tieto predstavujú základný nástroj pre hromadnú úpravu pracovných podmienok vrátane podmienok na zaistenie BOZP zamestnancov, ustanovujú sa nimi podrobnosti k výkonu práce zamestnancov a konkretizujú sa nimi povinnosti zamestnancov uložené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vnútorné predpisy obsahujú často úpravu pracovných podmienok zamestnancov, konkretizáciu povinností, menej často úpravu práv. Charakter vnútorného predpisu upravujúceho práva je výrazne odlišný od toho, ktorý upravuje povinnosti. Zamestnávatelia vydávajú rôzne písomné akty, aj tie, ktoré nemajú povahu normatívneho aktu. Tieto však právny poriadok neakceptuje ako vnútorný predpis zamestnávateľa.
 
Vnútorné predpisy ako prameň pracovného práva
 
Kategória vnútorných predpisov ako prameňov práva predstavuje osobitnosť pracovného práva v porovnaní s inými právnymi odvetviami. Pre pracovné právo je špecifické to, že za prameň pracovného práva je považovaný aj vnútorný predpis zamestnávateľa, ak má zmiešanú povahu, t.j. povahu normatívneho právneho aktu a zároveň aj právneho úkonu. Takéto vnútorné predpisy sa posudzujú ako právne úkony, majú právnu povahu. Môžu zakladať a meniť práva a povinnosti vtedy, ak to umožňuje príslušný pracovnoprávny predpis, a ak je to v zákonnom rámci v súlade s pracovnou zmluvou zamestnanca alebo s kolektívnou zmluvou. Takýto vnútorný predpis obvykle upravuje pracovné podmienky, ďalšie práva zamestnancov, či doplňuje a konkretizuje povinnosti uložené právnymi predpismi. U zamestnávateľov sú často uplatňované nielen vnútorné predpisy právnej, ale aj organizačnej povahy, a to ako predpisy organizačného povinnostného charakteru a organizačné normy upravujúce štruktúru podniku.
 
Definičné znaky vnútorných predpisov
 
Právne predpisy všeobecne neupravujú tvorbu vnútorných predpisov a ani ich nedefinujú. Absencia zákonnej definície vedie k tomu, aby definičné znaky boli vytvorené prispením právnej teórie a aplikačnej praxe súdov. Treba u nich skúmať tieto kritériá definujúce vnútorné predpisy:
- normatívnu povahu vnútorných predpisov,
- normotvorný subjekt,
- povahu vnútorných predpisov ako právneho úkonu,
Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Kategórie - Obec/Mesto

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Vysporiadanie finančných vzťahov obce k svojim rozpočtovým organizáciám N

Publikované:

Akým spôsobom sa vysporiadajú vzťahy obce voči svojej rozpočtovej organizácii – škole, z ktorých finančných výkazov sa bude vychádzať pri zostavení záverečného účtu?

Hlavný kontrolór ako zamestnanec príspevkovej organizácie obce N

Publikované:

Môže byť zamestnanec príspevkovej organizácie, ktorú zriadila obec, hlavným kontrolórom tej istej obce?

Viacročný rozpočet N

Publikované:

Rozpočet je definovaný ako strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky obce a VÚC, v ktorom sú vyjadrené zámery rozvoja územia obce a VÚC a potrieb ich obyvateľov. Z uvedeného titulu a v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy obec a VÚC zostavujú rozpočet ako viacročný rozpočet.

Zvýšenie sumy životného minima a dopad na mzdové veličiny N

Publikované:

Od 1. 7. 2023 sa zmenila výška životného minima. Je to dôležitý parameter vo finančnej oblasti, pretože od neho sú odvodené viaceré mzdové veličiny. Suma životného minima má priamy dopad aj na dávky v hmotnej núdzi, vybrané peňažné príspevky a štátne sociálne dávky, napr. rodičovský príspevok. Od sumy životného minima sú závislé aj nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy dopad na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.

Materská, otcovská a rodičovská dovolenka z hľadiska zdravotného a sociálneho poistenia N

Publikované:

V súvislosti s nástupom a ukončením čerpania materskej, či otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, spojených s poskytovaním hmotného zabezpečenia počas tohto obdobia, má zamestnávateľ voči príslušnej zdravotnej poisťovni zamestnanca a Sociálnej poisťovni oznamovacie povinnosti, ktoré mu ukladajú príslušné zákony. Ide o zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) v z. n. p. (ďalej len (zákon o zdravotnom poistení“) a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).