Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Obec/Mesto

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa v roku 2020

Publikované: Autor/i: Jozef Sýkora

Základná zásada pri poskytovaní športových príspevkov znie v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Príspevok sa venuje charakteru príspevkov na športovú činnosť dieťaťa (pozn. autora: v texte často používame pojem tzv. športový príspevok) a odpovedá na otázky verejnosti a zamestnancov územnej samosprávy (najmä miest a vyšších územných celkov) k tejto téme. Rovnako uvádzame upozornenia do praxe a porovnanie príspevkov na športovú činnosť v spojení s rekreačnými príspevkami. Rovnako zaujímavou témou otázok z praxe je výkon administratívnej finančnej kontroly a pohľad z rozpočtových pravidiel na predmetný športový príspevok.

Upozornenie: Nárok na športový príspevok vzniká iba v prípade, keď pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Vždy ide o žiadosť zo strany zamestnanca. Daný príspevok sa vždy týka obdobia kalendárneho roka, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

Nárok je rovnaký ako v prípade rekreačných príspevkov, a teda v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eurza kalendárny rok (pozn. autora: táto suma je vždy úhrnná na všetky deti zamestnanca). Príspevok na športovú činnosť dieťaťa sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Motiváciou zamestnávateľa na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa je jeho oslobodenie od platenia daní a odvodov zamestnancom aj zamestnávateľom (subjektom územnej samosprávy). Ide teda o zaujímavý benefit, ktorý nebude podliehať dani ani odvodom, ako by to bolo napríklad

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Nároky zamestnanca z neplatne skončeného pracovného pomeru (2. časť) N

Publikované:

Skončenie pracovného pomeru so zamestnancom je bežnou súčasťou pracovného procesu u každého zamestnávateľa. Pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť ukončený dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo aj skončením v skúšobnej dobe. Rozlišujeme medzi skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca a skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Nároky zamestnanca z neplatne skončeného pracovného pomeru (1. časť) N

Publikované:

Skončenie pracovného pomeru so zamestnancom je bežnou súčasťou pracovného procesu u každého zamestnávateľa. Pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť ukončený dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo aj skončením v skúšobnej dobe. Rozlišujeme medzi skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca a skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka (2. časť) N

Publikované:

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka patria medzi dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca. Ide o ospravedlnené pracovné voľno, v rámci ktorého nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ale hmotné zabezpečenie poskytované v zmysle osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) alebo zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v z. n. p. (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“).

Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva N

Publikované:

Zákon vyšiel v Zbierke zákonov pod č. 170/2023 Z. z. v čiastke 62

Transakcie vykonávané obcou a predmet dane z pridanej hodnoty (2. časť) N

Publikované:

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, alebo ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 zákona o DPH a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu.