Od 1. januára 2021 budú mať samosprávy povinnosť zaviesť a zabezpečiť triedený zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu (ďalej len „kuchynský biologický odpad“ alebo „KBO“). O tom, že nejde o malý objem svedčia dostupné analýzy. Jeden občan SR vyprodukuje ročne približne 80 – 100 kg kuchynského biologického odpadu. Tento odpad, na prevažnej časti územia Slovenska stále končiaci na skládkach, má spomedzi všetkých druhov komunálneho odpadu najfatálnejšie environmentálne dôsledky. Hnijúce zvyšky potravín totiž produkujú tzv. skládkový plyn (LFG) zložený z metánu, oxidov dusíka a sírovodíka. Tieto zvyšky sú veľkým rizikom aj pre podzemné vody. KBO je zároveň vítanou „živnou pôdou“ pre šírenie baktérií, z čoho vyplývajú jeho zdravotné riziká. O zmysle triedeného zberu KBO a jeho „odklonenia“ od skládok teda nemá zmysel diskutovať.
Podľa zákona č. 460/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa pre obce od 1. januára 2021 zavádza povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad [§ 81 ods. 21 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch)“].
Od 1. januára 2023 sa povinnosť naďalej nebude vzťahovať na tú časť obce, ktorá preukáže, že 100 % domácností kompostuje vlastný odpad.
Vzhľadom na výnimky uvedené v novele zákona o odpadoch, v nasledujúcom texte kladieme dôraz na mestá a obce, ktorých sa zmena dotkne najskôr – teda 1. januára 2021. Ide o samosprávy, ktorých záhradný aj KBO nekončí v Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), resp. im to neumožňujú technické problémy spojené s výkonom zberu v ich historických centrách alebo v riedko osídlených oblastiach. Podľa dostupných štatistík ide približne o 80 % slovenských miest a obcí.
Frekvencia zvozu
Pre plynulý prechod na prax vyplývajúcu z obsahu novely zákona o odpadoch bude jednou z priorít otázka frekvencie zberu KBO. Realita z ostatných krajín EÚ hovorí o frekvencii 1x/7 dní, vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v z. n. p., na Slovensku ustanovuje horný limit v minimálnej frekvencii 1x/14 dní. V slovenských podmienkach sa frekvencia zberu bude variovať podľa reálnej produkcie KBO. Prax poukazuje na zásadné rozdiely medzi mestami a občanmi. Zatiaľ čo v obciach je zvykom zvyškami z kuchyne kŕmiť domáce zvieratá alebo čiastočne ich kompostovať, dôsledkom čoho je objem vyhodeného KBO nižší, v prípade miest je to presne naopak. Preto je dôležité, aby boli zberové spoločnosti schopné pracovať s oboma možnosťami – týždňovou aj dvojtýždňovou frekvenciou zberu.
Spôsob zberu
V prípade obcí s prevažne individuálnou bytovou výstavbou (IBV) je jedným z riešení tzv. „vedierkový zber“. Zberové spoločnosti ponúknu domácnostiam súpravu vedierok s objemom 7 l – 25 l (podľa objemu vyprodukovaného KBO a frekvencie zberu) a kompostovateľných vreciek na primárne separovanie KBO tam, kde vzniká – teda v kuchyni. Vedierko s naplneným vreckom bude občanmi umiestnené pred dom, odkiaľ bude samotné vrecko v týždennej, resp. dvojtýždennej frekvencii odvezené zberovou spoločnosťou. V záujme maximálnej možnej miery kompostovateľnosti bude musieť byť KBO umiestnený výhradne v kompostovateľnom vrecku dodanom zberovou spoločnosťou. V opačnom prípade nebude vyseparovaný KBO zberovou spoločnosťou prebratý.
V prípade komplexnej bytovej výstavby (KBV), týkajúcej sa nielen miest, ale aj niektorých obcí, zabezpečí zberová spoločnosť hnedé zberové nádoby v objeme 120 l, 240 l alebo 660 l, ktoré budú umiestnené pri štandardnom zberovom mieste. Občania rovnako ako v prípade obcí obdržia kompostovateľné vrecká na KBO.
Čistenie nádob a hygienizácia odpadu
Vzhľadom na spomenuté environmentálne aj zdravotné riziká súvisiace s KBO je nevyhnutné, aby spolu s jeho zberom bol kladený dôraz na hygienizáciu samotného odpadu a pravidelné čistenie zberných nádob. Zatiaľ čo u „vedierkového zberu“ bude dezinfekcia vedierok dosiahnutá použitím kompostovateľných vreciek, v prípade zberu KBO pri KBV (objem nádob 120 l – 660 l) budú tieto nádoby pri každom vývoze dezinfikované zberovou spoločnosťou.
Aj z toho dôvodu je dôležité, aby sa mestá a obce obracali na zberové spoločnosti schopné zabezpečiť profesionálne služby počas celého procesu. Zároveň musia byť tieto spoločnosti vybavené zariadeniami na ich čistenie, v prípade samotného vyzbieraného odpadu zase technológiou na finálnu hygienizáciu.
So samotnou hygienizáciou súvisí téma, ktorá je okrem samotného zberu zásadná pri každom druhu odpadu. Ide o jeho koncové použitie. V súvislosti s biologickým odpadom je verejnosť vo všeobecnosti nechcenou „obeťou“ mýtu o jeho univerzálnom použití v bioplynových staniciach s cieľom výroby bioplynu. Táto teória naráža na dva základné momenty vychádzajúce z praxe. Prvým je fakt, že nie každý KBO je pre účely výroby bioplynu vzhľadom na jeho „neriadené“ zloženie použiteľný a v konečnom dôsledku môže do značnej miery skomplikovať celý proces fermentácie. Druhým faktorom, ktorý spracovanie bioodpadu v bioplynových staniciach v slovenských podmienkach komplikuje, je ich regionálna nedostupnosť. SR momentálne disponuje 9 bioplynovými stanicami schopnými spracúvať KBO, z toho je 6 v západnej časti, 2 v strednej a len jedno zariadenie je vo východnej časti územia. Nerovnomerné rozmiestnenie zariadení môže v konečnom dôsledku spracovanie KBO ekonomicky komplikovať.
Vzhľadom na spomenuté komplikácie je v súčasnosti akceptovateľnejšou možnosťou spracovania kuchynského biologického odpadu jeho premena na kompost. Ide o proces, na ktorého začiatku je podrvenie KBO na frakciu o veľkosti do 1,2 cm a následné zmiešanie s tzv. zeleným bioodpadom – teda rastlinným odpadom zo záhrad, sadov či parkov. Táto zmes sa následne počas troch dní prirodzene zahreje na teplotu 70 °C, čo zabezpečí jeho hygienizáciu. Výsledný materiál putuje do kompostárne, kde z neho vzniká kompost použiteľný pri úpravách parkov a verejných zelených plôch.
Odhliadnuc od spomínaných riešení bude prenesenie tejto zmeny do praxe veľkou výzvou pre všetkých zúčastnených – občanov, samosprávy aj zberové spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku dlhodobo absentuje systematickejší zber dát ohľadom tvorby KBO, presný režim frekvencie i spôsobu zberu pravdepodobne určí až pilotná fáza a jej prvotné dáta.
Ing. Lucia Šprinc, riaditeľka pre obchod a rozvoj spoločnosti KOSIT a. s.
Zdroj: Odborný mesačník Odpady - minimalizácia, zhodnocovanie a zneškodňovanie, č. 7-8/2020.
 |
Odborný mesačník z oblasti odpadov a odpadového hospodárstva, ktorý:
Časopis je určený:
|