Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Obec/Mesto

Hospodárska mobilizácia z právneho hľadiska? Prácu môže štát nariadiť komukoľvek, obce môžu spočítať vaše sliepky či odvážiť úrodu

Publikované: Autor/i: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o.

Ozbrojený konflikt na Ukrajine prináša závažné spoločenské zmeny aj na Slovensku. Jednou z nich je vyhlásená hospodárska mobilizácia, ktorá v týchto turbulentných časoch môže ovplyvniť chod nielen štátnych orgánov, miest a obcí, ale napríklad aj vysokých škôl, či súkromných spoločností a podnikateľov. Koho sa týka, čo znamená pre náš bežný život, aké prináša povinnosti a čo tento inštitút vlastne znamená? Vysvetlenie prináša advokátska kancelária RUŽIČKA AND PARTNERS.

Problematiku hospodárskej mobilizácie upravuje zákon č. 179/2011 Z.z.. Zjednodušene ide o súbor hospodárskych a organizačných činností a opatrení v období krízovej situácie alebo v stave bezpečnosti, kedy sa na krízovú situáciu pripravujeme. Pomocou jednotlivých opatrení sa má zabezpečiť ochrana základných bezpečnostných záujmov našej krajiny, príprava na obranu, či riešenie krízových situácií a zmenšenie ich dôsledkov.[1]

Cieľom je tiež zabezpečiť základné a životne dôležité tovary a službynevyhnutné na prežitie obyvateľstva, ako napríklad mäso, cukor, múku a mlieko, zo služieb napríklad dopravu osôb a vecí. Rovnako je podstatné aj zabezpečenie dodávky elektriny a vody,“ vysvetľuje JUDr. Ján Azud, partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Hospodárska mobilizácia ďalej vytvára predpoklady na zabezpečenie aktivít najdôležitejších subjektov verejnej moci, resp. štátnej aparatúry, ktorým sú najmä ústredné orgány, ako napríklad Ministerstvo vnútra SR, ozbrojené bezpečnostné zbory, napríklad Zbor väzenskej a justičnej stráže, Policajný zbor a záchranné zložky.

Príkaz bez možnosti odvolania

Subjektmi hospodárskej mobilizácie sú v prvom rade ústredné orgány určené vládou, VÚC, obce a mestá, okresné úrady, Národná banka Slovenska, RTVS, Sociálna poisťovňa, ako aj Štátna pokladnica. Za subjekty hospodárskej mobilizácie ale môžu byť označení príkazom alebo rozhodnutím kompetentných orgánov aj podnikatelia, rozpočtové a príspevkové organizácie, ako aj verejné vysoké školy. A aj na túto skupinu sa vzťahujú špecifické práva a povinnosti.

Na Slovensku pritom od 12. marca 2020 trvá mimoriadna situácia, ktorá bola vyhlásená Vládou SR z dôvodu ochorenia COVID-19. Navyše 26. februára tohto roku Vláda SR vyhlásila mimoriadnu situáciu v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie SR pred ozbrojeným konfliktom na Ukrajine. To znamená, že z pohľadu platnej legislatívy sa nachádzame v období krízovej situácie.

Z tohto dôvodu je možné, aby kompetentné orgány príkazom určili podnikateľa, napríklad spoločnosť s ručeným obmedzením, ako subjekt hospodárskej mobilizácie. Zaujímavosťou je, že proti príkazu nie je prípustný opravný prostriedok, teda odvolanie. Čo znamená, že takýto podnikateľ nemôže príkaz napadnúť,“ dodáva Ján Azud.

Medzi opat

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Pravidlá kontrolnej činnosti a ich charakter v samospráve II. N

Publikované:

Pravidlá kontrolnej činnosti v podmienkach obce upravujú spravidla základné zásady, ciele a spôsob kontroly vykonávanej podľa pravidiel ustanovených v zákone č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon „č. 357/2015 Z. z.“) použitých pre zámer kontroly dodržiavania zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce a iných skutočností.

Pravidlá kontrolnej činnosti a ich charakter v samospráve I. N

Publikované:

Pravidlá kontrolnej činnosti v podmienkach obce upravujú spravidla základné zásady, ciele a spôsob kontroly vykonávanej podľa pravidiel ustanovených v zákone č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon „č. 357/2015 Z. z.“) použitých pre zámer kontroly dodržiavania zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce a iných skutočností.

Prípady z praxe k výkonu základnej finančnej kontroly N

Publikované:

Príspevok obsahuje nižšie spracované prípady z reálnej praxe výkonu základnej finančnej kontroly za posledné mesiace roka 2020. Otázky boli položené zamestnancami samosprávy zodpovednými za účtovnú agendu a oblasť rozpočtového hospodárenia s cieľom oboznámenia sa so správnosťou, úplnosťou a zákonnosťou výkonu vnútorného kontrolného mechanizmu účtovníka či ekonóma obce. Vypracovanie odpovedí na otázky nadväzuje na aktuálny právny stav, t. j. na zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole a audite“).

Základná finančná kontrola – vhodné vyjadrenia N

Publikované:

Čo sa rozumie pojmami „je/nie je možné vo finančnej operácii alebo jej časti pokračovať“ a „je/nie je možné finančnú operáciu alebo jej časť vykonať“?

Použitie platobnej karty (prípadne vlastných prostriedkov zamestnanca) – úhrada drobných nákupov N

Publikované:

V príspevkovej organizácii zriadenej obcou zamestnanci pri drobných nákupoch používajú súkromnú platobnú kartu, resp. vlastnú hotovosť, ale uvedené nie je upravené internou smernicou či príkazom štatutára. Je potrebné použitie súkromnej platobnej karty, resp. vlastných financií a následne vykonanie základnej finančnej kontroly upraviť interne v smernici? Ak to nie je uvedené interne v smernici, môže príspevková organizácia preplácať takéto nákupy?