V súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 podľa § 8 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v z. n. p. (ďalej len ,,zákon o civilnej ochrane obyvateľstva“) a vyhlásením núdzového stavu uznesením vlády SR č. 114 z 15. marca 2020 a č. 115 z 18. marca 2020 podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v z. n. p. je dôležité upriamiť pozornosť na financovanie výdavkov spojených s uplatnením prijatých opatrení vlády na zmiernenie vplyvov pandémie ochorenia COVID-19 spôsobeným vírusom SARS-CoV-2 na území SR.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť 20. marca 2020 zverejnila materiál, ktorého cieľom je informovať o potenciálnych vplyvoch pandémie na ekonomický vývoj a verejné financie v roku 2020. Tento materiál má vzhľadom na rýchlo sa meniacu situáciu predbežný charakter a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ho bude aktualizovať v závislosti od dostupnosti nových informácií o ekonomickom vývoji a na základe opatrení prijatých vládou.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predstavila tri scenáre vývoja ekonomiky, v ktorých uvažuje s medziročným poklesom reálneho HDP v roku 2020 o 1,3 % (scenár 1), o 5 % (scenár 2) alebo 10 % (scenár 3). V každom scenári medziročný pokles reálneho HDP znamená negatívny vplyv na vývoj výnosu dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) pre rok 2020. Pre celú územnú samosprávu to znamená pokles výnosu DPFO, a tým aj pokles celkových príjmov rozpočtov miest a obcí.
V tejto situácii, keď sa očakáva pokles celkových príjmov rozpočtov miest a obcí, sa celá územná samospráva musí vysporiadať aj s realizáciou prijatých opatrení vlády na zmiernenie vplyvov pandémie ochorenia COVID-19, ktoré budú mať veľký vplyv na výdavkovú časť rozpočtov miest a obcí.
Legislatívnym východiskom pre úhradu výdavkov spojených s realizáciou prijatých opatrení vlády na zmiernenie vplyvov pandémie ochorenia COVID-19 je zákon o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorý v § 2 vymedzuje, čo je civilná ochrana a čo je jej poslaním, a v § 3 čo sa na účely tohto zákona rozumie mimoriadnou situáciou - obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, počas ktorej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.
Podľa § 5 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva sa výdavky na civilnú ochranu financujú zo štátneho rozpočtu SR prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR. Podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu z prostriedkov štátneho rozpočtu ustanovuje vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 599/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu (ďalej len „vyhláška“).
Financovanie výdavkov samosprávnych krajov a obcí
Na financovaní výdavkov sa podieľajú aj samosprávne kraje a obce. Ich výdavky možno rozdeliť na výdavky,
- ktoré musia uhrádzať z vlastných zdrojov,
- ktoré im budú nahradené zo štátneho rozpočtu, keďže podľa vyhlášky výdavkami na civilnú ochranu, ktoré sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva, je aj náhrada výdavkov samosprávnych krajov a obcí.
Samosprávny kraj v súlade s § 14a zákona o civilnej ochrane obyvateľstva má okrem iných povinností aj povinnosť podieľať sa na preventívnovýchovnej a propagačnej činnosti v civilnej ochrane, pričom výdavky na túto činnosť má uhrádzať z vlastných zdrojov.
Obec má vymedzené povinnosti v § 15 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. Veľká časť výdavkov vynaložených na plnenie si povinností v súvislosti s civilnou ochranou je financovaná zo štátneho rozpočtu. Obec zo štátneho rozpočtu dostáva náhradu skutočných výdavkov vynaložených na civilnú ochranu, najmä:
- na rekonštrukcie a prestavby ochranných stavieb, ktoré sú majetkom obce, periodické revízie, obmeny technického zariadenia a odstraňovanie následkov ich poškodenia mimoriadnou udalosťou,
- na odmenu pre lektora, ktorý sa podieľa na vykonávaní prípravy na civilnú ochranu zabezpečovanej a vykonávanej obcou,
- na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku a cestovné náhrady podľa osobitného predpisu zamestnancov obcí a ostatných právnických osôb a fyzických osôb pri účasti na príprave jednotiek civilnej ochrany zriadených podľa rozhodnutia obvodného úradu pre potreby územia,
- na odmenu skladníka materiálu civilnej ochrany pre jednotku civilnej ochrany zriadenú obcou a prostriedkov individuálnej ochrany pre obyvateľov obce,
- na záchranné práce, na evakuáciu,
- za vecný prostriedok, ktorý obec prevzala ako vecné plnenie a ktorý nemožno vrátiť pre poškodenie alebo znehodnotenie.
Z vlastných zdrojov obec uhrádza výdavky spojené s uskladnením materiálu civilnej ochrany, s prípravou na civilnú ochranu a výdavky spojené s udržiavaním ochranných stavieb civilnej ochrany.
Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva v §14a ods. 3 dáva oprávnenie pre samosprávny kraj a obec v jeho územnom obvode spoločne zriadiť krízový fond územnej samosprávy, v ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky samosprávneho kraja, obce v jeho územnom obvode, prípadne inej právnickej osoby, fyzickej osoby – podnikateľa a fyzickej osoby. Krízový fond územnej samosprávy (ďalej len „fond“) nie je právnická osoba, správu fondu vykonáva rada fondu. Spôsob ustanovenia rady fondu, podrobnosti o zdrojoch fondu a o správe fondu upravuje štatút fondu, ktorý schvaľuje zastupiteľstvo samosprávneho kraja a obecné zastupiteľstvo. Finančné prostriedky fondu sa môžu poskytnúť na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti na nehnuteľnosti samosprávneho kraja a obce v jeho územnom obvode a na vykonávanie preventívnych opatrení na zabránenie vzniku mimoriadnej udalosti v územnom obvode samosprávneho kraja.
Spôsob financovania výdavkov v súvislosti s prijatými opatreniami vlády na zmiernenie vplyvov pandémie ochorenia COVID-19 je na rozhodnutí obce. Pri financovaní výdavkov na civilnú ochranu z vlastných zdrojov obce sa aplikuje §15 písm. l) zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, podľa ktorého obec hospodári s pridelenými finančnými prostriedkami na civilnú ochranu s odkazom na § 7 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len ,,zákon o obecnom zriadení“), podľa ktorého obec môže na plnenie svojich úloh použiť návratné zdroje financovania a prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov.
Našim odporúčaním pre obce je, aby výdavky financovali z bežného rozpočtu; zmenu rozpočtu formou rozpočtového opatrenia vykoná oprávnený orgán podľa podmienok na obci (schválené uznesenie, ktorým sa ukladajú právomoci starostovi obce vykonávať zmeny rozpočtu). Samozrejme, v prípade nedostatku finančných prostriedkov v bežnom rozpočte obce, je možná aj úhrada výdavkov z mimorozpočtového peňažného fondu v súlade s § 15 písm. l) zákona o civilnej ochrane obyvateľstva v spojitosti s odkazom na § 7 ods. 2 zákona o obecnom zriadení.