V rámci všeobecnej definície verejnej správy sa pod týmto pojmom rozumie činnosť vykonávaná orgánmi štátnej správy, samosprávy a verejnoprávnymi inštitúciami pri zabezpečovaní verejných úloh.
V podmienkach Slovenskej republiky je štátna správa úplne oddelenou, samostatnou zložkou verejnej správy. Rozlíšenie členenia verejnej správy je v tomto prípade potrebné najmä z toho dôvodu, že zabezpečovanie stravovania niektorých skupín zamestnancov štátnej správy a príslušníkov ozbrojených zložiek upravujú osobitné právne predpisy.
Napríklad nároky pri zabezpečovaní stravovania:
- štátnych zamestnancov upravuje § 70 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v z. n. p.,
- prokurátorov § 77 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v z. n. p.,
- hasičov § 99 až § 101 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v z. n. p.,
- profesionálnych vojakov § 106 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky v z. n. p., atď.
V ďalšom texte podrobnejšie rozoberiem podmienky poskytovania stravy a povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečení stravovania tých zamestnancov verejnej správy, ktorých pracovnoprávne nároky upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v z. n. p.) – ďalej len „ZP“ a ktorých:
- odmeňovanie upravuje zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z. „) alebo
- v súlade s § 1 ods. 2 až 4 zákona č. 553/2003 Z. z. ich odmeňovanie upravuje ZP.
Ide teda predovšetkým o zamestnancov obcí a vyšších územných celkov, ako aj rozpočtových a príspevkových organizácií zriadených obcou alebo vyšším územným celkom a niektorých rozpočtových príspevkových organizácií zriadených štátom, v ktorých problematiku zabezpečovania stravovania zamestnancov upravuje § 152 ZP; do tejto skupiny patria aj zamestnanci orgánov štátnej správy, ktorí neplnia úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo neplnia úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí.
Povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov
Zamestnávateľ má v tomto smere za podmienok ustanovených § 152 ZP dve základné povinnosti:
- zabezpečovať stravovanie zamestnancov a
- prispievať zamestnancom na stravu formou príspevku na jedlo.
! Upozornenie: Za zamestnanca na účely stravovania, ktorému zamestnávateľ musí zabezpečiť stravovanie, sa považuje len zamestnanec, ktorý vykonáva práce podľa pracovnej zmluvy v rámci pracovného pomeru.
V nadväznosti na princíp zmluvnej voľnosti ZP umožňuje zamestnávateľovi vytvárať aj priaznivejšie podmienky zabezpečovania stravovania zamestnancov:
- prispievaním na stravovanie zamestnancov vyššími ako minimálnymi sumami v rámci stanoveného rozpätia,
- rozhodnutím o poskytovaní ďalšej stravy v prípade tzv. 12-hodinových zmien,
- poskytnutím stravy aj v prípadoch, kedy zamestnanec nesplnil podmienku vzniku právneho nároku na stravu,
- možnosťou rozšírenia okruhu stravovaných osôb na iné fyzické osoby.
Z vyššie uvedených možností nie sú vylúčení ani zamestnanci verejnej správy.
Zabezpečovanie stravovanie zamestnancov
Ak zamestnávateľ zamestnáva čo i len jediného zamestnanca v pracovnom pomere, a tento zamestnanec plní zákonom ustanovenú podmienku pre vznik nároku na stravu, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť mu poskytnutie stravy.
Zo znenia § 152 ods. 1 prvá veta ZP jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať stravovanie:
- zodpovedajúce zásadám správnej výživy,
- zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách,
- priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
Posúdiť, či je stravovanie zabezpečené v dostatočnej blízkosti pracoviska zamestnanca, je možné len podľa skutočných podmienok stravovania.
♦ Príklad č. 1:
Obec zabezpečuje stravovanie zamestnancov obecného úradu v zmluvnom zariadení jednej zo škôl. Má však aj odlúčené pracovisko, ktorého zamestnanci by sa tiež mali stravovať v zmluvnom zariadení. Pracovisko je však vzdialené cca 10 až 15 minút chôdze.
V zásade by malo byť zariadenie spoločného stravovania, v ktorom zamestnanec má možnosť zakúpiť si a skonzumovať teplé hlavné jedlo vrátane nápoja, najviac v takej vzdialenosti od pracoviska, aby sa zamestnanec po opustení pracoviska a skonzumovaní stravy aj stihol navrátiť na pracovisko v časovom intervale, ustanovenom podľa § 91 ZP ako prestávka v práci na odpočinok a jedenie.
Čo sa rozumie zariadeniami spoločného stravovania a ktorý predpis ich definuje? Patria medzi takéto zariadenia aj tzv. závodné jedálne, v ktorých špecializovaní zamestnanci zamestnávateľa varia pre ostatných zamestnancov teplé jedlá?
Zariadenia spoločného stravovania vymedzuje § 26 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v z. n. p. ako zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov a nápojov nielen v prevádzkach verejného stravovania a rôznych zariadeniach (napr. školských alebo zdravotníckych), ale aj na pracoviskách zamestnávateľa.
Kvalitatívne predpoklady stravy
Poskytovaná strava musí zodpovedať nasledujúcim podmienkam:
- Musí byť podávaná vo forme jedného hlavného jedla
♦ Príklad č. 2:
Zamestnávateľ nariadil zamestnancom, aby sa stravovali v najbližšom stravovacom zariadení, v ktorom sa formou ambulantného predaja predávajú pečené klobá