Účtovania darov v obci a ROPO zriadených obcou

Pojem „dar“ znamená, že ­niekto dáva vec (hnuteľnú, nehnuteľnú, peňažné prostriedky) do vlastníctva niekomu bez protihodnoty, bez náhrady. Inštitút darovania je obsiahnutý v ust. § 628 až § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. Darovacou zmluvou sa niečo bezplatne prenecháva, alebo sľubuje a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva má byť písomná, ak je predmetom darovania nehnuteľnosť a v prípade hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Obec

Ak je dar v peňažnej forme, tak je súčasťou príjmov rozpočtu obce [§ 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. – ďalej len „zákon č. 583/2004 Z. z.“].

Peňažný dar sa považuje za vlastný príjem obce. O tomto príjme rozhoduje obec samostatne, a to iba v tom prípade, ak darca neurčí účel, na ktorý sa majú darované peňažné prostriedky použiť. Na zaradenie darovaných peňažných prostriedkov do rozpočtu je rozhodujúci deň pripísania na účet. Ak táto skutočnosť nastala počas rozpočtového obdobia, a tento príjem nebol rozpočtovaný v rozpočtovom roku a darca neurčil účel, tak obec uskutoční zmenu rozpočtu. Zmenu rozpočtu schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Ak darca určil účel, tak o tom nerozhoduje obecné zastupiteľstvo (§ 14 ods. 1 zákon č. 583/2004 Z. z.).

Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p., ani zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. neuvádzajú, či o prijatí daru – nehnuteľnosti, veci rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Obec si túto právomoc môže uviesť v zásadách hospodárenia obce alebo v štatúte mesta. Darovacia zmluva sa zverejňuje podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v z. n. p.

Rozpočtová a príspevková organizácia ako príjemca daru

Ak je príjemcom daru rozpočtová alebo príspevková organizácia zriadená obcou, tak tieto účelové určené peňažné dary použije v súlade s ich ručením (§ 22 ods. 1, § 24 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých predpisov v z. n. p. – ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“).

Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť svoj rozpočtový limit výdavkov na základe darovacej zmluvy. Darované peňažné prostriedky sa pripisujú na mimorozpočtový účet a rozpočtová organizácia ich vedie na danom účte až do rozhodnutia ich použitia (§ 23 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.). Následne ich odvedie na osobitný rozpočtový príjmový účet ako doplnkový zdroj a výdavok realizuje zo svojho výdavkového rozpočtového účtu.

Pre rozpočtové alebo príspevkové organizácie môže obec ako zriaďovateľ vydať usmernenie ako postupovať v týchto prípadoch.

Účtovanie daru

Ako už bolo uvedené, na zaúčtovanie takto obstaraného majetku je dôležité vedieť, či darca určil účel alebo nie a podľa toho treba postupovať. Rovnako je rozdiel, či tento dar získala obec, rozpočtová alebo príspevková organizácia zriadená obcou a či darca je subjektom verejnej správy alebo je subjektom mimo verejnú správu.

♦ Príklad č. 1: Účtovanie nepeňažného daru – softvéru

Účtovanie softvéru, bezodplatne nadobudnutého od darcu, na základe darovacej zmluvy obci a ROPO zriadenej obcou.

♦ Príklad č. 2: Účtovanie nepeňažného daru – osobného automobilu

Účtovanie osobného automobilu, bezodplatne nadobudnutého od darcu, na základe darovacej zmluvy obci a ROPO zriadenej obcou.

♦ Príklad č. 3: Účtovanie daru – nehnuteľnosti

Účtovanie nepeňažného daru – nehnuteľnosti, bezodplatne nadobudnutého od darcu, na základe darovacej zmluvy obci a ROPO zriadenej obcou.

♦ Príklad č. 4: Účtovanie nepeňažného daru – pozemku

Účtovanie nepeňažného daru – pozemku, bezodplatne nadobudnutého od darcu, na základe darovacej zmluvy, kde prijímateľom je obec a PO.