K novele zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest

Vydáno: 20 minút čítania

Začiatkom roka vzbudili všeobecnú pozornosť návrhy niektorých poslancov NR SR orientované na zníženie platov starostov obcí a primátorov miest. Nadväzujúca mediálna kampaň, ktorej vo väčšine prípadov chýbal objektívny pohľad a vecný aspekt, postavila starostov obcí a primátorov miest do nevďačného svetla osôb, ktoré majú nezaslúžene vysoké platy hradené z verejných prostriedkov. Kampaň ignorovala, že išlo o platy, o ktorých rozhodlo obecné alebo mestské zastupiteľstvo, t. j. autorita, ktorá jediná má právo a pôsobnosť hodnotiť prácu konkrétneho starostu alebo primátora, a že išlo o rozhodnutia v súlade s platným zákonom. Zanedlho nato bol príslušný zákon znovelizovaný, pričom legislatívny proces a nevyhnutný zásah prezidenta SR proti logickým chybám v znení len dokumentovali dôsledky absentujúcej odbornej diskusie, ktorá by takémuto kroku nesporne mala predchádzať.

S účinnosťou od 1. 6. 2011 bol zákonom č. 154/2011 Z. z. (ďalej len „novela“) novelizovaný zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z.  n.  p. (ďalej len „zákon č. 253/1994 Z. z.“). Tento príspevok má za cieľ rozobrať novú právnu úpravu. V súlade s terminológiou cit. zákona budeme v ďalšom texte pre pozíciu starosta obce a primátor mesta používať jednotný pojem „starosta“.

Východiskové skutočnosti

Plat starostu môže byť legitímne stanovený dvoma spôsobmi:

  • zákonom: plat je stanovený priamo zákonom č. 253/1994 Z. z. ako súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnánca v národnom hospodárstve a násobku, ktorý rastie s počtom obyvateľov obce, v ktorej je starosta zvolený,
  • uznesením obecného zastupiteľstva za podmienok stanovených zákonom č. 253/1994 Z. z. môže o konkrétnej výške platu starostu rozhodnúť obecné zastupiteľstvo.

Novela zasiahla oba tieto spôsoby. V záujme dôkladného osvetlenia sa budeme venovať obom spôsobom osobitne a postupne.

Plat stanovený zákonom

Príslušná právna úprava je v § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z.:

§ 3
(1)  Starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky 7) za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 alebo násobku podľa § 4 ods. 7. Plat sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.

...

Pozn.: Slová vyznačené zvýrazneným písmom doplnila predmetná novela – podrobnejšie sa však tomuto doplnku budeme venovať v ďalšom texte, pretože ide o prípad, ktorý je už spojený s rozhodovaním v obecnom zastupiteľstve.

O plate stanovenom zákonom sa v obecnom zastupiteľstve nerozhoduje

Stanovenie platu priamo zo zákona sa uplatní vždy vtedy, keď o plate nerozhodne v medziach zákonom stanovených možností obecné zastupiteľstvo:

§ 4
...
(3) Ak obecné zastupiteľstvo nerozhodne o plate starostu podľa tohto zákona, patrí  starostovi plat podľa § 3 ods. 1.

Je teda zrejmé, že v prípadoch, ak sa má uplatniť len zákonom stanovený plat, rozhodnutie obecného zastupiteľstva nemá význam – k tomu, aby sa mohol uplatniť plat stanovený zo zákona, nie je rozhodnutie obecného zastupiteľstva potrebné.

Tento fakt si vyžaduje pozornosť práve preto, že v praxi sa pomerne často stáva, že obecné zastupiteľstvá rozhodujú o plate starostu spôsobom, pri ktorom „rozhodnú“ len o plate v zákonom určenej výške (t. j. priemerný zár