Individuálna účtovná závierka za rok 2010 v organizáciách štátnej správy a samosprávy

Vydáno: 42 minút čítania

Účtovná závierka predstavuje kontinuálny proces činností, ktorých výsledkom je zostavenie účtovných výkazov, vypracovanie poznámok a následné predloženie účtovnej závierky ako celku vrátane všeobecných náležitostí na určené miesta predkladania. V účtovnej jednotke (ÚJ) prebiehajú v súvislosti s účtovnou závierkou činnosti, ktoré z hľadiska ich charakteru môžeme rozčleniť na:

  • účtovnú uzávierku pozostávajúcu z prípravných prác a z uzatvorenia účtovných kníh,
  • zostavenie účtovnej závierky.

Účtovná závierka:

  • je definovaná v § 17 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“),
  • je výsledným produktom účtovnej uzávierky,
  • môže sa zostaviť až po uzatvorení účtovných kníh, na podklade údajov bežného účtovníctva.

Účtovná závierka je súčasťou predmetu účtovníctva, pričom predmetom účtovníctva je účtovanie, teda činnosť účtovníkov počas celého účtovného obdobia a vykazovanie, čo obsahuje samotné zostavenie účtovnej závierky.

Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o:

  • stave a pohybe majetku,
  • stave a pohybe záväzkov,
  • rozdiele majetku a záväzkov,
  • výnosoch,
  • nákladoch,
  • príjmoch,
  • výdavkoch,
  • výsledku hospodárenia ÚJ.

Predmetom účtovníctva je však aj vykazovanie skutočností o účtovných prípadoch v účtovnej závierke. V účtovnej závierke sú predmetom vykazovania aj iné pasíva a iné aktíva.

Legislatíva (zákon o účtovníctve) definuje jednotlivé súčasti predmetu účtovníctva nasledovne:

  • majetok ako tie aktíva ÚJ, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky ÚJ a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až § 28 zákona o účtovníctve, vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch,
  • záväzky ako existujúcu povinnosť ÚJ, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky ÚJ a dá sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až § 28 zákona o účtovníctve, vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe,
  • výnos ako zvýšenie ekonomických úžitkov ÚJ v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť,
  • náklad ako zníženie ekonomických úžitkov ÚJ v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť,
  • príjem ako prírastok peňažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov ÚJ,
  • výdavok ako úbytok peňažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov ÚJ,
  • výsledok hospodárenia ÚJ ako ocenený výsledný efekt jej činnosti dosiahnutý v účtovnom období,
  • aktíva ako ekonomické prostriedky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, od ktorých sa očakáva, že v budúcnosti povedú k zvýšeniu ekonomických úžitkov, pričom aktíva tvoria majetok a iné aktíva,
  • iné aktíva ako časť aktív ÚJ, ktoré nespĺňajú podmienky na ich zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy, a ktoré sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach,
  • pasíva ako zdroje majetku, ktoré predstavujú celkovú sumu záväzkov ÚJ vrátane iných pasív a rozdielu majetku a záväzkov,
  • iné pasíva ako povinnosť ÚJ, ktorá nespĺňa podmienky na ich zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy, a ktoré sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach.
 

Zásady pre vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky

Pre vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky platia tieto zásady (v zátvorkách sú uvedené konkrétne ustanovenia zákona o účtovníctve, ktoré uvedené zásady pre vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky vymedzujú):

  • pravdivý a verný obraz (§ 7 ods. 1),
  • nepretržité pokračovanie v činnosti (§ 7 ods. 4),
  • významnosť (§ 17 ods. 9),
  • zrozumiteľnosť (§ 8, § 17 ods. 9),
  • porovnateľnosť (§ 17 ods. 9),
  • spoľahlivosť (§ 17 ods. 9),
  • správnosť (§ 8),
  • úplnosť ((§ 8, § 17 ods. 9),
  • preukázateľnosť (§ 8),
  • časové rozlišovanie (§ 3),
  • zákaz vzájomnej kompenzácie majetku a záväzkov, nákladov a výnosov, výdavkov a príjmov (§ 7 ods. 5),
  • bilančná kontinuita (§ 16 ods. 12),
  • vecná kontinuita (§ 7),
  • opatrnosť (§ 26),
  • trvalosť účtovných záznamov (§ 8),
  • užitočnosť (§ 17 ods. 9),
  • včasnosť (§ 17 ods. 9).

Zmena účtovných zásad a účtovných metód

ÚJ musí používať v jednom účtovnom období rovnaké účtovné metódy a zásady (§ 7 ods. 3 zákona o účtovníctve). Ak ÚJ zmení doterajšie účtovné zásady a metódy v priebehu účtovného obdobia, nové účtovné zásady a účtovné metódy musí používať od prvého dňa tohto účtovného obdobia.

Vplyv zmeny účtovných metód a účtovných zásad sa účtuje a v účtovnej závierke vykazuje retrospektívne, cez nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov (§ 53 ods. 5 Postupov účtovania). V účtovnej závierke je potrebné upraviť aj porovnateľné údaje za predchádzajúce účtovné obdobie. Zákon o účtovníctve taktiež vyžaduje, aby boli informácie v účtovnej závierke porovnateľné (§ 17 ods. 9). O zmene účtovných zásad a účtovných metód je ÚJ povinná informovať v poznámkach ako súčasti účtovnej závierky.

V súvislosti s predmetom účtovníctva je dôležité vymedzenie dňa:

  • uskutočnenia účtovného prípadu,
  • ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
  • zostavenia účtovnej závierky.

Deň uskutočnenia účtovného prípadu

Kedy ÚJ účtuje o majetku, záväzkoch, nákladoch a pod., závisí od toho, kedy nastane deň uskutočnenia účtovného prípadu. Deň uskutočnenia účtovného prípadu nie je definovaný priamo v zákone o účtovníctve ale v Postupoch účtovania.

Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň, v ktorom dôjde k:

  • vzniku pohľadávky a záväzku,
  • platbe záväzku,
  • inkasu pohľadávky,
  • postúpeniu pohľadávky,
  • vkladu pohľadávky,
  • poskytnutiu preddavku alebo prijatiu preddavku,
  • prevzatiu dlhu,
  • výplate hotovosti alebo prevzatiu hotovosti,
  • nákupu alebo predaju peňažných prostriedkov v cudzej mene alebo cenných papierov, pripísaniu cenných papierov na účet,
  • dohodnutiu a vyrovnaniu obchodu s cennými papiermi, devízami,
  • splneniu dodávky,
  • zisteniu manka, schodku majetku, prebytku majetku, škody na majetku,
  • pohybu majetku vo vnútri ÚJ,
  • a k ďalším skutočnostiam vyplývajúcim z osobitných predpisov alebo vnútorných podmienok ÚJ, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v ÚJ nastali, alebo o ktorých sú k dispozícii doklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti,
  • k prevzatiu nehnuteľnosti nadobúdateľom do užívania k dátumu uvedenému v zmluve alebo v inom doklade o odovzdaní nehnuteľnosti do užívania pri nehnuteľnosti obstaranej na základe zmluvy, kde sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností (u kupujúceho),
  • k odovzdaniu nehnuteľnosti predávajúcim pri nehnuteľnosti obstaranej na základe zmluvy, kde sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností (u predávajúceho).

Deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka

Deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka je pri zostavení riadnej účtovnej závierky ÚJ štátnej správy a samosprávy posledný deň kalendárneho roka. Iný dátum predstavujúci deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka ako 31. 12. je relevantný v prípade mimoriadnej účtovnej závierky, a to predovšetkým ku dňu zániku ÚJ štátnej správy a samosprávy.

Upozornenie: Subjekty verenej správy si nemôžu uplatniť účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, takže účtovným obdobím je pre uvedené ÚJ vždy kalendárny rok, ktorý je zároveň zhodný aj s rozpočtovým rokom.

S dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, súvisia aj závierkové účtovné prípady a upravujúce závierkové účtovné prípady, ktoré sú tiež súčasťou predmetu účtovníctva:

  • závierkové účtovné prípady predstavujú účtovanie o skutočnostiach podľa § 2 ods. 2 zákona o účtovníctve, pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
  • upravujúce závierkové účtovné prípady predstavujú účtovanie o skutočnostiach podľa § 2 ods. 2 zákona o účtovníctve týkajúcich sa ich stavu ku dňu, ku ktorému