Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Zmluva o dielo - právny režim a jej uzavretie

Dátum: Rubrika: Hospodárenie

Zmluva o dielo patrí k jedným z najbežnejších druhov zmlúv uzatváraných v územnej samospráve, napriek tomu sa však v aplikačnej praxi aj s týmto zmluvným typom spájajú mnohé sporné otázky. V tomto príspevku sa budeme venovať základným východiskám tohto zmluvného typu, ako aj odbornou verejnosťou často diskutovanou oblasťou týkajúcou sa schválenia tejto zmluvy, a to z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov. Závery vyplývajúce z tejto časti budú mať význam aj pre posudzovanie nakladania s majetkom obce všeobecne.

Určenie právneho režimu zmluvy o dielo
Zmluva o dielo ako zmluvný typ je upravená osobitne v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len "Obchodný zákonník"), ako aj v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník"). V slovenskej právnej úprave naďalej pretrváva tzv. právny dualizmus, čo často prináša množstvo aplikačných problémov. V prvom rade je preto potrebné vymedziť právny režim, ktorý sa vzťahuje na zmluvu o dielo, ktorú uzatvára obec na jednej strane a podnikateľ poskytujúci služby pre obec na druhej strane.
Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka platí:

„Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.“

Subjektom verejného práva sa podľa § 261 ods. 3 písm. b) a d) Obchodného zákonníka rozumie obec, ako aj obcou zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie. Pojem "verejné potreby" nie je bližšie upravený v zákone a pri jeho výklade treba vychádzať vždy z konkrétnych okolností. Zjednodušene by sme zabezpečenie verejných potrieb mohli chápať ako zabezpečenie potrieb, ktoré nemajú iba individuálny charakter. Zároveň však nemusí ísť ani o potreby týkajúce sa všetkých obyvateľov, postačí, ak ide o potreby, na ktorých je záujem z hľadiska určitej územnej oblasti alebo obce, potreby v určitých vecných oblastiach a úsekoch, na ktorých je všeobecne uznávaný záujem (rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 3Co/327/2011). Jedným zo spôsobov, ako identifikovať verejný záujem, môže byť aj spôsob financovania, t.j. ak je zákazka financovaná z verejných zdrojov, možno predpokladať, že pôjde o zabezpečenie verejných potrieb.
Po tom, čo sme si vymedzili právny režim, pod ktorý budú spadať uzatvárané zmluvy o dielo medzi obcou pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky na jednej strane a podnikateľom pri výkone podnikateľskej činnosti na strane druhej, treba upozorniť, že právna úprava zmluvy o dielo v Obchodnom zákonníku je právna úprava komplexná, úplná a nie iba čiastočná. To znamená, že na uvedené tzv. relatívne obchody podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka nebudeme vôbec aplikovať právnu úpravu zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť je však nutné uviesť, že vzťah Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníkaje vzťah všeobecnej právnej úpravy 
(lex generalis) 
a osobitnej, špeciálnej právnej úpravy 
(lex specialis)
, a teda pri všeobecných inštitútoch, ktoré nie sú v Obchodnom zákonníku osobitne upravené (napr. vlastnícke právo, bezdôvodné obohatenie a iné), ako aj vo vzťahu k inštitútom, ktoré sú upravené v Obchodnom zákonníku iba čiastočne (napr. zmluvná pokuta, započítanie pohľadávok atď.), aplikujeme ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Právny režim premlčania pri neplatnej zmluve o dielo
Právny dualizmus prináša mnohé nejasnosti a sporné otázky. Problematické je napríklad posudzovanie právneho režimu premlčania pri bezdôvodnom obohatení, ktoré vzniklo z dôvodu neplatnej zmluvy o dielo (prípadne iného zmluvného typu) v rámci obchodného vzťahu. Určenie neplatnosti zmluvy je pomerne častým javom v podmienkach územnej samosprávy v dôsledku nedodržania ustanovení upravujúcich kompetencie jednotlivých orgánov obce rozhodovať o právnom úkone (bližšie uvedené ďalej v časti týkajúcej sa uzavretia zmluvy o dielo v podmienkach obce). Z tohto dôvodu je dôležité ustáliť otázku následného posudzovania právneho režimu premlčania v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán plnila na základe zmluvy, ktorá bola neskôr vyhlásená za neplatnú.
Bezdôvodné obohatenie nie je osobitne upravené v Obchodnom zákonníku, a preto sa aplikuje všeobecná právna úprava v § 451 až § 459 Občianskeho zákonníka aj na obchodné vzťahy. Sporná však ostáva otázka, akým právnym režimom sa spravuje premlčanie a či sa má na takýto prípad aplikovať právna úprava Občianskeho zákonníka, ktorá obsahuje aj osobitnú úpravu premlčania v prípade bezdôvodného obohatenia zakotvenú v § 107 Občianskeho zákonníka, alebo výlučne právna úprava podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka v
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.