Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Zmeny v pracovných pomeroch na určitú dobu významne upravili kvalitu pracovnoprávnych vzťahov
Dátum:
Zmeny v pracovných pomeroch na určitú dobu významne upravili kvalitu
pracovnoprávnych vzťahov
V zákone č. 311/2001
Z.z.Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len
„Zákonník práce“) nastalo s účinnosťou od 1.9.2011
viacero významných zmien v dôsledku jeho novelizácie zákonom č.
257/2011 Z.z. (ďalej len „novela
Zákonníka práce“).
Zákonník práce pritom patrí do tej skupiny právnych
noriem, ktorej inštitúty sú v praxi mimoriadne frekventované. Po uvedenej novele
Zákonníka práce som uskutočnil celý rad seminárov,
ktoré počtom účastníkov prekonávali všetky doterajšie maximá, a to mi umožnilo zozbierať veľa
cenných podnetov na výklad alebo vysvetlenie zmien, ktoré účinnosťou tejto novely nastali. Tento
príspevok sa sústreďuje na zmeny v pracovnom pomere na určitú dobu, ktorých význam je v mnohých
smeroch veľmi podstatný.
Ust. § 48 Zákonníka práce patrí
k tým, ktoré boli zasiahnuté takmer každou novelou uskutočnenou v ostatných rokoch. Niektoré zmeny
novely Zákonníka práce majú charakter návratu k
predchádzajúcemu právnemu stavu, iné sú však zreteľne kvalitatívneho charakteru a premietajú do
obsahu Zákonníka práce
trendy, ktoré sa v našom zákonodarstve presadzujú pod tlakom európskej legislatívy. Akokoľvek je
médiami rozšírená fáma, že uskutočnené zmeny majú užší politický (alebo stranícky) charakter,
najdôležitejšie zmeny v pracovnom pomere na určitú dobu majú významnejší, priam koncepčný základ.
Pokúsim sa o postupné a podrobnejšie objasnenie.
Základné východiská
Aby sme mohli urobiť kvalitný rozbor jednotlivých konkrétnych ustanovení, je
nevyhnutné porozumieť tomu, o aké základné princípy sa naša aktuálna zákonná úprava pracovných
pomerov na určitú dobu opiera.
Odlíšenie pracovných pomerov na určitú dobu v legislatíve EÚ (Smernica Rady EÚ
1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na
dobu určitú – ďalej len „Smernica EÚ“) je založené na východisku, že za všeobecnú formu
pracovnoprávnych vzťahov sa považujú pracovné pomery na neurčitú dobu. Súčasne je akceptované, že v
určitých rezortoch alebo pri určitých činnostiach je uplatnenie pracovného pomeru na určitú dobu
obojstranne výhodné pre zamestnávateľov i zamestnancov.
Na druhej strane Smernica EÚ vychádza z toho, že spôsob,
ako predchádzať
nezákonnému počínaniu
pri pracovných pomeroch na určitú dobu spočíva v tom, že využívanie
pracovných pomerov na určitú dobu bude objektívne zdôvodnené.
Táto skutočnosť sa v
novele Zákonníka práce konkrétne premietla do
zúženého okruhu výnimiek (podrobnosti v ďalšom texte).Osobitný význam je v tejto súvislosti Smernicou EÚ priznaný sociálnym partnerom,
ktorí majú najlepšie predpoklady, aby nachádzali obojstranne výhodné riešenia pre zamestnávateľov i
zamestnancov. Tento atribút je základom pre možnosť zamestnávateľov, aby dohodou so zástupcami
zamestnancov flexibilne reagovali na potreby uzatvárať pracovné pomery na určitú dobu na konkrétne
určené pracovné miesta.
Novela Zákonníka práce sa na tomto
základe snaží vyvážiť dve protichodné tendencie:
- celospoločenský záujem na maximálne pružnom režime pracovnoprávnych vzťahov
(obzvlášť významný v období krízy alebo spomaleného rastu). Tento aspekt je v praxi prijímaný s
pochopiteľnými sympatiami, pretože otvára účastníkom pracovnoprávnych vzťahov širšie možnosti;
- premietnutie obmedzení, ktoré vyplývajú z našich záväzkov voči legislatíve EÚ a
ktorých účelom je eliminovať nezákonné opakované uzatváranie pracovných pomerov na určitú dobu.
Vyššiu mieru zákonných obmedzení alebo zúženie výnimiek, ktorými je možné zákonné
obmedzenia preklenúť, prijíma aplikačná prax vždy s nevôľou. Navyše sa vnucuje námet oponovať
takémuto prístupu poukazom na vecný a zásadný argument – princíp zmluvnej slobody.
Pre komplexné obsiahnutie problematiky je však potrebné doceniť prístup uplatnený v
Smernici EÚ. Hrozba možnosti zneužívania pracovných pomerov na určitú dobu pri ich opakovanom
uzatváraní je totiž reálna a v aktuálnych – pre zamestnancov nepriaznivých – podmienkach na trhu
práce sa toto riziko zvyšuje. Negatívne dôsledky, ktoré táto tendencia prináša (napr. obmedzenie
zmluvnej slobody), sú kompenzovateľné priestorom, ktorý sa otvára pre sociálnych partnerov. V
konečnom d
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
