Zastupovanie v daňovom konaní

Zastupovanie na základe plnej moci je upravené všeobecne v § 31 - § 33b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. a špeciálne pre daňové konanie v ustanovení § 9 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov").

Každý daňový subjekt sa môže dať zastupovať v daňovom konaní z vlastnej vôle zvoleným zástupcom. Môže vymedziť rozsah plnomocenstva na konkrétny úkon daňového konania, alebo udeliť plnú moc všeobecnú na celé daňové konanie. Plná moc je účinná iba s úradným overením podpisu.

V rovnakej veci je možné mať len jedného zástupcu. Vzťahy zástupcu a zastupovaného sa riešia ako v súkromnom práve. Zástupca koná v mene zastupovaného a všetky práva a povinnosti z konania prechádzajú na zastupovaného. Zákon o správe daní a poplatkov neustanovuje podmienky pre zástupcov, čo znamená, že zastupovať v daňovom konaní môže každá fyzická a právnic