Zastupovanie v daňovom konaní

Zastupovanie na základe plnej moci je upravené všeobecne v § 31 - § 33b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. a špeciálne pre daňové konanie v ustanovení § 9 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov").

Každý daňový subjekt sa môže dať zastupovať v daňovom konaní z vlastnej vôle zvoleným zástupcom. Môže vymedziť rozsah plnomocenstva na konkrétny úkon daňového konania, alebo udeliť plnú moc všeobecnú na celé daňové konanie. Plná moc je účinná iba s úradným overením podpisu.

V rovnakej veci je možné mať len jedného zástupcu. Vzťahy zástupcu a zastupovaného sa riešia ako v súkromnom práve. Zástupca koná v mene zastupovaného a všetky práva a povinnosti z konania prechádzajú na zastupovaného. Zákon o správe daní a poplatkov neustanovuje podmienky pre zástupcov, čo znamená, že zastupovať v daňovom konaní môže každá fyzická a právnická osoba.

Fyzické a právnické osoby, ktoré nie sú daňovými poradcami alebo advokátmi, môžu sa z konania vylúčiť alebo do konania nepripustiť v prípade, že by došlo k stretu ich záujmov a záujmov zastupovaného. Ak však k stretu záujmov predsa došlo, musí daňový orgán z vlastnej iniciatívy alebo z podnetu účastníka konania vylúčiť zástupcu, ktorý nie je advokát alebo daňový poradca.

Zákon zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, avšak umožňuje správcovi dane rokovať v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom aj priamo, alebo ho má možnosť vyzvať na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane však musí o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.

Daňové poradenstvo je upravené v zákone č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a o Slovenskej komore daňových poradcov v z. n. p. Účelom jeho prijatia bolo právne upraviť neregulovanú problematiku a určiť, kto a za akých podmienok môže vykonávať daňovú poradenskú činnosť a zriadiť Slovenskú komoru daňových pora