Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj účinný od 30. novembra 2019

Dátum: Rubrika: Z legislatívy

Zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z.z. (ďalej len "zákon") ustanovuje miestny poplatok za rozvoj (ďalej len "poplatok za rozvoj"), ktorý môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj účinný od 30. novembra 2019
JUDr.
Anton
Ukropec
S účinnosťou od
 30. novembra 2019
došlo k zmene zákona, a to schváleným zákonom č. 379/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z.z. (ďalej len "novela zákona"). Podľa dôvodovej správy novela zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a na podnety miest a obcí. Niektoré ustanovenia zákona aj z dôvodu nejednotnej aplikácie pripúšťajú rozdielny výklad.
Obce, ktoré zaviedli poplatok za rozvoj, musia svoje všeobecne záväzné nariadenia, ktorými bol tento poplatok zavedený,
uviesť do súladu s novelou zákona
, a to zmenou aktuálnych všeobecne záväzných nariadení alebo ich nahradením novými všeobecne záväznými nariadeniami. Keďže novela zákona nadobudla platnosť dňa 19.11.2019 a účinnosť dňa 30. novembra 2019, možno konštatovať, že obce nemali dostatok času na zosúladenie svojich všeobecne záväzných nariadení s novou právnou úpravou tak, ako sa predpokladalo aj v dôvodovej správe. Dôvodom môže byť skutočnosť, že sa náležite nezobrala do úvahy dĺžka procesu zosúladenia všeobecne záväzných nariadení s novelou zákona, predovšetkým s prihliadnutím na ustanovenie § 6 ods. 3 a 8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. Hoci v rámci legislatívneho procesu došlo pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR, Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj k posunutiu pôvodne navrhovaného dátumu účinnosti novely zákona z 15. novembra 2019 na 30. novembra 2019, neprihliadlo sa pri tejto zmene na potrebu dodržania dostatočného časového rámca na zosúladenie svojich všeobecne záväzných nariadení s novelou zákona.
Novelou zákona sa upravuje
definícia predmetu poplatku za rozvoj
za účelom jej zosúladenia so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon"). V zmysle novely zákona
predmetom poplatku za rozvoj
je pozemná stavba na území obce uvedená v:
a)
právoplatnom stavebnom povolení, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len "stavebné povolenie"),
b)
oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe,
c)
právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,
d)
právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby.
V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa definícia predmetu poplatku za rozvoj viaže v prípade písm. b) na oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe a v prípade písm. c) a d) na právoplatnosť rozhodnutí, podobne ako aj v prípade stavebného povolenia.
Predmetom poplatku za rozvoj teda už nie je stavba, ktorá je iba ohlásená stavebnému úradu, ale
stavba uvedená v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe
. Táto zmena môže byť odôvodnená aj odkazom na ustanovenie § 57 ods. 2, prvá veta, stavebného zákona, podľa ktorého stavebník môže uskutočniť ohlásené stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky.
Podľa novely zákona sa odstránením stavby
podlahová plocha nadzemnej časti pôvodnej stavby odpočítava od novovzniknutej podlahovej plochy realizovanej stavby
za predpokladu, že nadväzujúce stavebné povolenie nadobudne právoplatnosť najneskôr
do štyroch rokov
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby. Podľa dôvodovej správy táto zmena bude mať mierne pozitívny vplyv na hospodárenie s pôdnym fondom, keďže sa v zákone jasne vymedzuje spôsob zápočtu pôvodnej podlahovej plochy do základu poplatku. Zvýši sa tým motivácia na rekultiváciu predtým zabranej a zastavanej pôdy, napr. odstránenie starých nevyužiteľných rodinných domov na novú bytovú výstavbu.
V zmysle novely zákona
výnimkou z predmetu poplatku za rozvoj už nie je:
a)
drobná stavba, nadstavba a prístavba s výmerou podlahovej plochy do 25 m na 2
. Podľa dôvodovej správy vzhľadom na odpočítateľnú položku zo základu poplatku za rozvoj (60 m na 2) (ďalej len "odpočítateľná položka") na každú stavbu, ktorá podlieha poplatku za rozvoj, sa táto výnimka odstraňuje z dôvodu praktickej nemožnosti jej využitia;
b)
stavba alebo časť stavby vstavanej garáže a parkovacieho státia v rámci existujúcej stavby
. Podľa dôvodovej správy v situácii, keď dôjde k prestavbe existujúcej stavby a zvýšeniu podlahovej plochy na vstavané garáže, predmetom poplatku je iba kladný rozdiel prestavanej a pôvodnej podlahovej plochy v existujúcej stavbe, ktorá sa následne ešte ďalej znižuje o odpočítateľnú položku. V praxi však dochádzalo k mylnej interpretácii, že aj v novobudovanej stavbe nie sú vstavané garáže predmetom poplatku za rozvoj.
Predmetom poplatku za rozvoj nie je stavba
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.