Vymenovanie a voľba v pracovnoprávnych vzťahoch

Aj keď podľa súčasného právneho stavu je výlučným právnym titulom založenia pracovného pomeru už len pracovná zmluva, ešte pred prijatím „nového" Zákonníka práce do roku 2001 bolo možné v stanovených prípadoch zakladať pracovný pomer aj vymenovaním alebo voľbou do funkcie. Voľba sa obvykle týkala verejných funkcionárov rôznych organizácií a o vymenovanie išlo najmä u štatutárov podriadených organizácií vymenovaných nadriadeným orgánom, alebo sa vymenovanie týkalo vedúcich zamestnancov, ktorých do funkcie menoval priamo štatutárny orgán zamestnávateľa.

Prijatím zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce"), s ktorým 1.4.2002 nadobudli účinnosť aj osobitné zákony regulujúce štátnu a verejnú službu, a to zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a zákon č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe v z. n. p. (už zrušený), došlo u nás k zavŕšeniu reformného procesu pracovnoprávnych vzťahov.

Vzhľadom na to, že „nový" Zákonník práce sa v plnej miere aplikoval na pracovnoprávne vzťahy vznikajúce na trhu práce, nebolo žiaduce, aby sa ponechaním týchto typických inštitútov verejného práva v ňom mohla spochybniť zmluvná podstata pracovného pomeru, a tak vymenovanie a voľbu tento Zákonník práce už neupravoval.

Aj keď sa na tejto zvýraznenej zmluvnej koncepcii zakladania pracovného pomeru v ďalšom vývoji právnej úpravy Zákonníka práce nič podstatné nezmenilo, a v súčasnosti stále platí, že pracovný pomer možno založiť len pracovnou zmluvou, napriek tomu inštitúty vymenovania a voľby boli po krátkom čase do Zákonníka práce opäť včlenené, a to novelou Zákonníka práce s účinnosťou od 1.7.2003 doplnením ust. § 42 o ods. 2, v zmysle ktorého sa vymenovanie a voľba upravili už len ako možné .

Opätovné včlenenie vymenovania a voľby do Zákonníka práce bolo v tom čase čiastočne zdôvodňované negatívnymi dôsledkami krátko trvajúcej aplikačnej praxe dojednávania vedúcich funkcií priamo v pracovných zmluvách. Režim obsadzovania funkcie dojednanej len na právnom základe pracovnej zmluvy totiž neumožňoval zamestnanca z nej jednostranne uvoľniť, tak, ako to umožňuje režim obsadenia funkcie na základe vymenovania alebo voľby.

Súčasná právna úprava Zákonníka práce zakotvuje inštitúty vymenovania a voľby v § 42 ods. 2. Z dikcie tohto ustanovenia doslovne vyplýva, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

Z uvedeného možno urobiť záver, že sú v ňom upravené dva rozdielne režimy pre obsadzovanie funkcií vymenovaním alebo voľbou. V prvom (tzv. vonkajšom) režime je