Vybrané zmeny v postavení zástupcov zamestnancov po novele Zákonníka práce

Novela zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") zákonom č. 361/2012 Z.z. (ďalej len „aktuálna novela Zákonníka práce") bola celkom prirodzene sprevádzaná veľkým záujmom širokej verejnosti a - žiaľ, ako to už býva - ani informácie zo spravodajských médií, ani vyjadrenia politikov, sa nevyhli neobjektívnemu a účelovému hodnoteniu zavádzaných zmien. Práve v téme z nadpisu tohto článku je toto skreslenie pomerne dobre čitateľné, preto mám ambíciu ponúknuť vecný pohľad a výklad, ktorý nebude zaťažený akokoľvek účelovo podfarbenými interpretáciami.

Informačných prameňov k interpretácii zákonov je stále viac. To však neznamená, že ide vždy o informácie, ktoré sú spoľahlivo použiteľné. V dnešnej informačnej dobe vzniká skôr veľmi reálne riziko, že množstvo informácií určitého druhu a rýchlosť ich šírenia spôsobí jav, ktorý si zaslúži pomenovanie „sociálna manipulácia" alebo „sociálna demagógia". Často sa totiž „pravdou" stáva to, čo veľký počet ľudí považuje za pravdu, nezávisle na skutočnej pravdivosti masívne rozšírenej informácie.

Pokúsim sa preto ozrejmiť, že výklad práva nie je priestor pre ľubovoľné názory, ale dôležitá odborná právna zručnosť. Všeobecne rozšírený vtip na adresu právnikov, že dvaja majú tri právne názory, má svoju reálnu logiku v tom, že výklad práva nie je výhradne exaktná vec, ktorá vedie k jedinému možnému výsledku. Naopak, podľa uplatneného prístupu alebo podľa zvoleného aspektu môžu byť výklady celkom prirodzene rôzne.

V tejto - najmä pre právnych laikov - dosť neprehľadnej situácii je možné odporučiť len dve veci:

Plné porozumenie obsahu zákona nie je vždy možné len z jeho textu. Je bežné, že aplikácia zákona si vyžaduje ďalšie informácie, a preto sú dôvodové správy k predkladaným zákonom cenným zdrojom pre pochopenie toho, aké ciele zákonodarca sleduje a aký účel má právna úprava plniť.

Dôvodová správa k aktuálnej novele Zákonníka práce má svoje silné miesta, kde môže naozaj slúžiť pre aplikačnú prax ako cenný zdroj tzv. autentického výkladu (zjednodušene: výklad, ktorý podáva v tomto prípade predkladateľ zákona). Súčasne, žiaľ, na niektorých miestach pôsobí dôvodová správa nie veľmi vierohodne, keď má jej znenie logické medzery alebo odporuje účinkom aktuálnej novely Zákonníka práce na aplikačnú prax. Takéto kritické tvrdenia, prirodzene, cítim povinnosť veľmi presne konkretizovať a urobím tak v ďalších častiach tohto článku.

Všeobecná časť dôvodovej správy vo vzťahu k téme zástupcov zamestnancov uvádza (cit.):

Prehĺbenie sociálneho dialógu je ambícia nielen správna a ušľachtilá, ale aj - z pohľadu progresívneho riadenia vzťahov na pracovisku - jediná efektívna. Mám bohaté osobné skúseností z toho, aký obrovský dopad má fungovanie či nefungovanie sociálneho dialógu: ak tento dialóg nie je funkčný, veľmi podstatne to sťažuje vzťahy na pracovisku (a to aj z pohľadu záujmov zamestnávateľa, aj z pohľadu zamestnancov a ich záujmov); súčasne platí, že, ak sa podarí sociálny dialóg používať na pracovisku ako sústavnú komunikačnú platformu, veľmi ve