Vybrané otázky dlhovej politiky obci v podmienkach SR

Z legislatívneho hľadiska ide v našich podmienkach hlavne o zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v z. n. p. (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy").

Je dôležité si však uvedomiť aj tú skutočnosť, z akých relevantných zdrojov a údajov vychádzať pri efektívnom rozhodovaní o dlhu obcí. V tomto smere by malo ísť predovšetkým o údaje obsiahnuté v dlhodobých plánoch a nástrojoch riadenia, a to hlavne v strednodobom rozpočte zostavenom na programovej báze, v pláne predaja majetku, v investičnom, územnom a strategickom pláne (t.j. pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce).

Problematika fiškálnej nerovnováhy, ktorá vo všeobecnosti znamená nesúlad medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami, predstavuje jeden z hlavných problémov verejných financií a je predmetom mnohých diskusií. Z dlhodobého hľadiska ide teda o vážnu otázku spojenú s problematikou verejného dlhu, ktorého súčasťou je aj dlh územných samospráv (obcí aj VÚC), t.j. dlh tvorený na nižších vládnych úrovniach.

K definovaniu verejného dlhu existujú rôzne prístupy. Popri rôznych definíciách nachádzame aj rôzne metodiky vykazovania verejného dlhu. Podľa OECD je verejný dlh súrnom záväzkov verejného sektora minulých rokov. Podľa MMF verejný dlh predstavuje saldo finančných aktív a pasív štátu vrátane mimorozpočtových fondov. Metodika Eurostatu (2011), v prepojenosti na ostatné zložky verejných rozpočtov, definuje verejný dlh ako súhrn záväzkov verejného sektora na všetkých úrovniach verejnej vlády, čiže jednotlivých vládnych úrovní a verejných fondov. Zahŕňa teda súčet sáld celej sústavy verejných rozpočtov, mimorozpočtových fondov a spoločností, ako aj rozpočtov všetkých verejných organizácií. Odlišnosť voči metodike MMF a OECD spočíva v rozdielnom zohľadnení záväzkov. Okrem schodku rozpočtovej sústavy táto konštrukcia obsahuje aj záväzky z prijatých štátnych záruk.

V prípade verejného dlhu ide zároveň o konsolidovaný dlh, čo znamená, že vylučuje vzájomné záväzky a pohľadávky jednotlivých zložiek rozpočtu obce.

Najvýznamnejším rizikom je ktoré vyjadruje skutočnosť, že obec si nedokáže požičať zdroje na krytie svojho splatného dlhu, alebo to dokáže iba ťažko a za zhoršujúcich sa a nevýhodných podmienok. Ďalším rizikom je ktoré úzko súvisí s refinančným rizikom a vyplýva z pôsobenia zmien trhových úrokových sadzieb na portfólio verejného dlhu. Tretím je riziko ktoré vyjadruje pravdepodobnosť, že obec nebude mať dostatok likvidity na krytie splatných záväzkov. V prípade zahraničného dlhu to môže byť kurzové riziko spojené so zmenou výmenných kurzov.

Zadlženosť obcí predstavuje brzdiaci element ich ďalšieho rozvoja. Keďže na ich rastúcu zadlženosť vplýva do značnej miery aj celkový ekonomický vývoj v krajine, tak v čase ekonomickej recesie tento fenomén ešte viac vystupuje do popredia. Pokiaľ by sme hlbšie skúmali a analyzovali dôvody vzniku a nárastu zadlženosti obcí, tak potom vzhľadom na makroekonomický vývoj v krajine, ako aj v závislosti od toho, ako je nastavené financovanie územných samospráv (vrátane mechani