Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Účasť obce a VÚC na sociálnom podnikaní (1. časť)

Dátum: Rubrika: Hospodárenie Zo seriálu: Účasť obce a VÚC na sociálnom podnikaní

Príspevok sa zaoberá možnosťami účasti obce a VÚC na sociálnom podnikaní, súvisiacimi formami priamej a nepriamej pomoci, ako aj postavením obcí a VÚC v súvislosti s prevádzkovaním obchodných spoločností a neziskových organizácií.
 
Sociálnemu podniku, registrovanému sociálnemu podniku a podniku so sociálnym dosahom, resp. podnikom v širšom priestore sociálnej ekonomiky možno podľa zákona č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o sociálnej ekonomike") poskytnúť priamu a nepriamu formu pomoci. Jej poskytovanie je odstupňované podľa toho, či je podnik sociálnym podnikom, podnikom sociálneho dosahu, registrovaným sociálnym podnikom alebo registrovaným sociálnym podnikom podľa § 16 ods. 4 zákona o sociálnej ekonomike, ktorý dosahuje pozitívny sociálny vplyv spôsobom hospodárskej činnosti a 100 % zisku po zdanení využíva na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, alebo uplatňuje demokratickú správu vo svojom vnútornom usporiadaní vzťahov.
Ide o podniky, ktoré sledujú ciele napĺňania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu. Tieto ciele sú ich hlavným zámerom a vo väčšine prípadov ho dosahujú prostredníctvom udržateľnej ekonomickej aktivity (hospodárskej činnosti), ktorá má podobu spoločensky prospešnej služby. Hospodárska činnosť registrovaného sociálneho podniku (ďalej len "RSP") je v kontexte zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len "Obchodný zákonník") vždy podnikaním. Napĺňanie ekonomických cieľov podniku v zmysle udržateľného vedenia vlastnej hospodárskej činnosti je kľúčové pre dosahovanie ich pozitívneho sociálneho vplyvu. Pri sociálnom podniku nie je dôležitá jeho právna forma, ale jeho poslanie a činnosť. Sociálny podnik môže mať rôzne právne formy (družstvo, nezisková organizácia, môže to byť tiež fyzická osoba - podnikateľ alebo obchodná spoločnosť). Tieto formy ustanovuje § 4 ods. 1 zákona o sociálnej ekonomike, pričom musí ísť o jednu z právnych foriem subjektov sociálnej ekonomiky.
Hlavným cieľom sociálneho podniku je vždy napĺňanie pozitívneho sociálneho vplyvu. Sociálny podnik je konkurencieschopný, autonómne podnikajúci subjekt sociálnej ekonomiky, ktorý pôsobí na trhu tovarov a služieb, pričom svoje výrobky a služby predáva za konkurenčné ceny. Hlavným zmyslom tohto podniku je prinášať spoločenský prospech, ktorý však nemožno dosiahnuť bez životaschopnosti podniku. Tak ako komerčný podnik, aj sociálny podnik má komerčné ciele, no na rozdiel od komerčného podniku sú tieto iba prostriedkom. Cieľom je merateľný pozitívny sociálny vplyv. Prostriedkom k jeho dosiahnutiu je funkčný a úspešný podnik schopný obstáť na trhu tovarov a služieb. To znamená, že aj sociálny podnik musí svoje výrobky alebo služby dodať v stanovenom čase, kvalite a množstve. Existencia a udržateľnosť sociálneho podniku preto rovnako závisí od jeho úspechu na trhu. Sociálny podnik sa nevyhýba tvorbe zisku, jeho maximalizácia však nie je jeho primárnym cieľom. Výnimku tvoria sociálne podniky, ktoré pozitívny sociálny vplyv napĺňajú spôsobom neziskovej činnosti, pričom hospodársku činnosť vedú s cieľom tvorby zisku, ktorý primárne slúži na financovanie uvedenej neziskovej činnosti.
Z ekonomického pohľadu tvorba zisku vôbec nemusí byť cieľom sociálneho podniku, cieľom môže byť vyrovnaný hospodársky výsledok, keď sa výnosy rovnajú nákladom. Vtedy sociálny podnik nesleduje dosiahnutie zisku, ale iba finančnú udržateľnosť a o prípadnom zisku hovorí ako o prebytku z hospodárenia. Ak sa usiluje o zisk, tento je prevažne reinvestovaný do ďalšieho rozvoja podniku. Podnik sa neriadi požiadavkou jeho maximalizácie v prospech akcionára alebo vlastníka; zisk sa tak primárne nerozdeľuje, ale socializuje sa, resp. je použitý pre spoločný - verejnoprospešný alebo komunitnoprospešný, teda neindividuálny úžitok.
Sociálny podnik pritom nemusí pokryť svoje režijné náklady výhradne z vlastnej hospodárskej činnosti. Pre prevádzkovanie hospodárskej činnosti môže využívať finančné zdroje pochádzajúce z darov, grantov, príspevkov či dotácií. Hospodárska udržateľnosť sociálneho podniku tak môže byť postavená na viaczdrojovom financovaní. Sociálny podnik musí síce dbať o svoju ekonomickú udržateľnosť, no nemusí ju dosahovať plne len prostredníctvom trhových zdrojov príjmu. Hospodárska činnosť by mala mať adekvátny trhový výnos, aby bol
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.