Tvorba a dopĺňanie katalógov pracovných činnosti pri výkone práce vo verejnom záujme

Nariadenie vlády SR č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v z. n. p. (ďalej len „nariadenie vlády "), ktoré je vydané na základe § 28 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odmeňovaní") v Prílohe č. 1 ustanovuje katalóg pracovných činnosti s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme a v Prílohe č. 2 katalóg pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „katalógy"). Katalógy sú vytvorené na základe analytického bodového hodnotenia pracovných činností vykonávaných vo verejnom záujme.

Hodnotením práce sa vytvára hierarchia pracovných činností podľa náročnosti prác. Nie je možné stotožňovať hodnotenie práce s hodnotením výkonu zamestnanca a zároveň hodnotením práce nahrádzať hodnotenie výkonu zamestnanca. Hodnotením práce sa určí všeobecná hodnota práce, bez zohľadnenia jej vykonávateľa. Hodnotením výkonu zamestnanca sa zabezpečí jeho odmeňovanie podľa kvality a množstva práce. Tak hodnotenie práce, ako aj hodnotenie výkonu zamestnanca, má zásadný význam pre spravodlivé a diferencované odmeňovanie. Z toho dôvodu názor, že hodnotenie práce a vytváranie katalógov pracovných činností (prác) vedie k „rigidite" v odmeňovaní a znamená zachovanie negatívnych, zastaraných pozostatkov v odmeňovaní, nie je odôvodnený.

Hodnotenie práce predstavuje

•

•

•

•

Hodnotenie práce umožňuje vytvoriť rámec na spravodlivejšie odmeňovanie, nahradiť chaos poriadkom a subjektívne rozhodovanie v oblasti odmeňovania priblížiť „racionálnemu" rozhodovaniu. Hodnotením práce sa kvantitatívne vyjadrujú kvalitatívne rozdiely práce, a tým sa tvorí základ pre diferencované odmeňovanie (pre zaraďovanie zamestnancov do platových tried podľa náročnosti vykonávaných prác).

Vo všeobecnosti sa pri hodnotení práce uplatňuje analytické hodnotenie alebo sumárne (neanalytické) hodnotenie práce. Existujú aj ďalšie prístupy na hodnotenie práce, ako napr. hodnotenie založené na zručnosti a schopnosti (kompetencii), tržné oceňovanie práce a celý rad ďalších prístupov, ktoré uplatňujú rôzne poradenské firmy v tejto oblasti (tzv. „súkromné" metódy), ktoré vo väčšine prípadov ale vychádzajú z analytického hodnotenia práce.

Pri sa porovnávajú práce ako celok (bez spoznania a skúmania faktorov, ktoré jednotlivé práce odlišujú). Medzi tieto metódy patrí najmä

K , ktoré sú založené na analýze práce, patrí najmä . Z týchto základných metód analytického hodnotenia práce bol v praxi vytvorený celý rad ďalších, modifikovaných metód, ktoré vznikli kombináciou základných metód hodnotenia práce.

Katalóg je vypracovaný na základe jednotného analytického bodového hodnotenia pracovných činností. Analytické bodové hodnotenie pracovných činností sa uplatňuje aj pri posudzovaní návrhov na zmenu a dopĺňanie katalógu.

Základom hodnotenia sú spoločné kritéria a k nim prislúchajúca hodnota bodov, čo umožňuje vytvoriť objektívnu hierarchiu pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme. Hodnotenie zohľadňuje nároky na činnosti z hľadiska zložitosti pracovných činností, zložitosti zariadenia alebo zložitosti požadovanej techniky vlastnej činnosti a zložitosti pracovných vzťahov, zodpovednosti za výsledky práce, zodpovednosti za bezpečnú prácu a zodpovednosti vyplývajúcej z možného rizika vzniku škody na hmotnom alebo nehmotnom majetku, záťaže fyzickej a psychickej a nárokov na odbornú prípravu určenú stupňom vzdelania, osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu a odbornou praxou.

Kritéria, ktoré sa uplatňujú pri hodnotení činností, sú rovnaké pre všetky pracovné činnosti pri výkone práce vo verejnom záujme, bez ohľadu na to, či ich vykonávajú muži alebo ženy.

Pri hodnotení sa posudzuje náročnosť pracovných činností podľa týchto kritérií a subkritérii:

A1. Základná odborná príprava - vzdelanie

A2. Osobitné kvalifikačné predpoklady

A3. Odborná prax.

Syntetické kritérium zložitosť práce vyjadruje náročnosť práce danú komplikovanosťou pracovného procesu. Táto komplikovanosť je vymedzená množstvom prvkov pracovného procesu (pracovných operácií) a väzbami medzi nimi, ktoré vytvárajú rôzne štruktúry.

Zložitosť práce je vyjadrená subkritériami:

B1. Zložitosť pracovnej činnosti

B2. Zložitosť zariadenia alebo zložitosť požadovanej techniky vlastnej činnosti

B3. Zložitosť pracovných vzťahov.

Syntetické kritérium vyjadruje náročnosť vykonávanej práce vyplývajúce z požiadaviek na zníženie rizika vzniku chýb pri realizácií činnosti, ktoré majú negatívny dosah tak na plnenie pracovných úloh a dosiahnuté výsledky, ako aj na samotného zamestnanca, resp. spolupracovníkov.

Zodpovednosť je vyjadrená subkritériami:

C1. Zodpovednosť za výsledky práce

C2. Zodpovednosť za bezpečnosť práce

C3. Zodpovednosť vyplývajúca z možného rizika vzniku škody na hmotnom alebo nehmotnom majetku

Syntetické kritérium „záťaž“ vyjadruje náročnosť vykoná