Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Súkromnoprávne úkony obce a vplyv obecného zastupiteľstva
Dátum:
Súkromnoprávne úkony obce a vplyv obecného zastupiteľstva
Prax v mestách a obciach na Slovensku prináša prípady, kedy vzájomný dialóg medzi
starostom a obecným zastupiteľstvom nie je založený na spolupráci či kompromisoch, ale je postavený
na vzájomnej antipatii, vytváraní prekážok oboma orgánmi obce, či dokonca je spojený so zneužívaním
právomocí. Starosta má podľa objavujúceho sa názoru v slovenskej samospráve podpisovať zmluvy, ktoré
odsúhlasí obecné zastupiteľstvo. A práve tento výrok ma zaujal z hľadiska právnej teórie s využitím
poznatkov správneho a komunálneho práva. Teda aké je vôbec postavenie starostu obce v oblasti
právnych úkonov súkromného práva za účasti obecného zastupiteľstva? Aké hranice definuje
zákon o obecnom zriadení a aké možnosti má vyššie
spomínaný starosta obce? A je povinný podpisovať zmluvy, ktoré schváli obecné zastupiteľstvo? Takto
položené otázky súvisia predovšetkým s problematikou tzv. súkromnoprávnych úkonov
obce.
Základným východiskom riešenia uvedeného problému je teória právneho postavenia obce, rozdelenie
právomocí orgánov obce a základné teoretické poznatky o právnych úkonoch, pričom na mnohé sporné
praktické otázky nemožno zodpovedať len na základe poznania jedného právneho predpisu správneho či
občianskeho práva. Preto je potrebné na úvod najskôr vymedziť tieto načrtnuté termíny podľa účinnej
právnej úpravy.
Obec s jej právnym postavením a základnými orgánmi
Obec je v zmysle § 1 zákona č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom
zriadení“) samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, združuje
osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.
Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je podľa nasledujúceho odseku cit. paragrafu
starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Mimo tejto úlohy je obec
povinná zabezpečovať všetky povinnosti, ktoré sú na ňu v dôsledku neustáleho vývoja decentralizácie
presúvané. K naplneniu nielen základnej úlohy je potrebné, aby obec vstupovala do rozmanitých
právnych vzťahov s ďalšími osobami, právnickými, ako aj fyzickými.
Zákon obci priznáva postavenie právnickej osoby, ktorá má za podmienok ustanovených zákonom
samostatne hospodáriť s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, pričom samosprávu vykonávajú
obyvatelia obce prostredníctvom hlasovania, verejného zhromaždenia alebo orgánov, ktoré si na tento
účel volia obyvatelia priamo v komunálnych voľbách.
Pre naše účely nie je potrebné sa bližšie venovať prvým dvom spôsobom výkonu samosprávy, ale
sústrediť pozornosť postaveniu volených orgánov a ich vzájomnému vzťahu.
Základnými orgánmi obce sú podľa zákona o obecnom
zriadení obecné zastupiteľstvo a starosta obce
. Oba orgány obce sú si svojím
postavením rovné a zákon im obom zveruje istý rozsah právomocí. Výhradná pôsobnosť obecného
zastupiteľstva v rôznych oblastiach je vymedzená § 11
ods. 4 zákona o obecnom zriadení a jej zvládnutie je dôležité aj z hľadiska pochopenia
právneho vzťahu voči starostovi obce, ktorý je zo zákona najvyšším výkonným orgánom obce, pričom je
v majetkoprávnych a pracovnoprávnych vzťahoch štatutárnym orgánom. Starosta obce rozhoduje vo
všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému
zastupiteľstvu
. Podotýkam, že okrem toho konkrétne delenie právomocí v oblasti majetku obce
môžu ustanoviť aj vnútorné zásady, ktoré sa vydávajú na základe právneho predpisu (zákon č.
138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p.). Oba orgány
teda majú zákonom vymedzené postavenie s náležitými právomocami.Právne vzťahy starostu a obecného zastupiteľstva
Obecné zastupiteľstvo zahŕňa vo svojej činnosti oblasť normotvornú, kontrolnú a kreačnú. Svoje
rozhodnutia vyjadruje obecné zastupiteľstvo vo forme uznesení obecného zastupiteľstva, ktoré prijíma
na zasadnutiach zákonom predpísaným spôsobom. Práve v oblasti vykonávania uznesení obecného
zastupiteľstva sa prejavuje vzájomný vzťah týchto dvoch orgánov najviac.
Jedným z oprávnení starostu je totiž výkon sistačného práva, teda práva pozastaviť výkon
uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne
nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote najneskôr do 10 dní od jeho schválenia obecným
zastupiteľstvom
.Termín
„zjavne nevýhodné“
sa pritom v praxi vykladá najmä z hľadiska
finančného. Uvedený dôvod je možné použiť na riešenie mnohých sporných otázok v obciach, napríklad
ak obecné zastupiteľstvo rozhoduje o dotáciách pre príbuzných poslancov obecného zastupiteľstva,
prípadne schválenie predaja pozemku za nižšiu kúpnu cenu, ako určuje znalecký posudok. Pozastavenie
výkonu tohto uznesenia musí odôvodniť starosta na zasadnutí obecnej rady, ak je v obci zriadená.
Obecné zastupiteľstvo však môže takto pozastavené uznesenie opätovne potvrdiť tak, že ho
trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov schváli. Starosta obce už nemôže takto prijaté
uznesenie pozastaviť, takže ho musí v zákonom určenej lehote podpísať.Z hľadiska riešenia kolízie záujmov dvoch orgánov obce má starosta prvú možnosť, ako sa
schváleným uzneseniam brániť. Pokiaľ však príde k opätovnému schváleniu konkrétneho uznesenia,
situácia je pre neho náročnejšia, a takto schválen
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
