Splnilo zavedenie systému programového rozpočtovania svoje očakávania?

Modernizácia rozpočtového procesu je neustále aktuálnou témou v snahe o zvyšovanie efektívnosti, transparentnosti a účelnosti vynakladania verejných prostriedkov s cieľom viac sa orientovať na občana a poskytnúť mu výmenou za jeho dane a poplatky práve také verejné služby, po ktorých je dopyt (aplikácia dopytovo orientovaného prístupu).

Jedným z dôležitých nástrojov, ako to dosiahnuť, je implementácia systému programového rozpočtovania (s dôrazom na využitie strategického plánovania). Zo skúsenosti viacerých krajín (napr. Kanada, Austrália, Nový Zéland, Veľká Británia, Írsko, Nórsko a pod.), ktoré majú implementované programové rozpočtovanie, vyplýva nárast efektívnosti, vyššia prehľadnosť verejných financií a posilnenie strategického prvku v plánovaní a riadení verejných zdrojov.

V podmienkach územnej samosprávy na Slovensku je systém programového rozpočtovania zavedený od roku 2009. Zákonom č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy“) a jeho novelou - zákonom č. 324/2007 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2009, sa vytvoril legislatívny rámec pre programové rozpočtovanie v podmienkach územnej samosprávy novelizáciou nasledovných ustanovení:

• rozpočet obce a vyššieho územného celku (VÚC) obsahuje aj zámery a ciele, ktoré bude obec/VÚC realizovať z výdavkov rozpočtu obce/VÚC (§ 4 ods. 5),

• viacročný rozpočet je strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky obce/VÚC, v ktorom sú v rámci ich pôsobnosti vyjadrené zámery rozvoja územia a potrieb obyvateľov vrátane programov obce/VÚC najmenej na tri rozpočtové roky (§ 9 ods. 1),

• obec a VÚC vykonáva po schválení rozpočtu jeho rozpis na rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vrátane rozpisu výdavkov na programy obce/VÚC (§ 12 ods. 1),

• obce a VÚC hospodária s rozpočtovými prostriedkami podľa schváleného rozpočtu a počas roka kontrolujú hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami podľa osobitného predpisu (t.j. zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. a zákona č. 302/2001 Z.z. o samosprávnych krajoch v z. n. p.) a monitorujú a hodnotia plnenie programov obce/VÚC (§ 12 ods. 2),

• zmeny rozpočtu vrátane zmeny programov obce/VÚC schvaľuje orgán obce/VÚC príslušný podľa osobitných predpisov s výnimkou účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z Európskej únie a iných prostriedkov zo zahraničia poskytnutých na konkrétny účel, z rozpočtu iného subjektu verejnej správy a darov, ak darca určí účel daru (§ 14 ods. 1),

• záverečný účet obce a VÚC obsahuje okrem náležitostí uvedených v § 16 ods. 5 písm. a) až f) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy aj hodnotenie plnenia programov obce a VÚC [§ 16 ods. 5 písm. g)].

Predmetnou novelou začali samosprávne subjekty zostavovať rozpočet v programovej štruktúre prvýkrát na roky 2009 až 2011 (teda v súčasnosti už tretí rozpočtový rok, t.j. na roky 2011 až 2013). Aj napriek ešte relatívne krátkemu obdobiu sa ukazuje potreba venovať primeranú pozornosť hodnoteniu jeho účinnosti. Pokus o takéto hodnotenie je zároveň aj zámerom tohto príspevku s cieľom načrtnúť odporúčania pre ďalšie zlepšenie a skvalitnenie systému programového rozpočtovania v praxi územnej samosprávy.

Vstupné informácie pre takúto analýzu a hodnotenie sme získali prostredníctvom pilotného kvalitatívneho prieskumu na základe štruktúrovaných riadených rozhovorov vo vybraných samosprávach v marci tohto roka. Pilotný prieskum metodicky nadväzuje na prieskum realizovaný v roku 2009, ktorého cieľom bola analýza a zhodnotenie prvých skúseností s implementáciou programového rozpočtovania v praxi územných samospráv v podmienkach SR. Napriek viacerým pozitívnym aj negatívnym zisteniam v roku 2009, jedným z kľúčových zistení bolo celkovo nízke povedomie a informovanosť o procese tvorby programových rozpočtov.

Počas marca 2011 boli dopytovaní hlavne zodpovední riadiaci pracovníci finančných (ekonomických) odborov, a v niektorých prípadoch aj hlavní kontrolóri. Dopytovaným subjektom boli položené otázky súvisiace s doterajšiu praxou a skúsenosťami s problematikou implementácie programového rozpočtovania. Išlo najmä o zhodnotenie jeho pozitív a negatív v konkrétnych podmienkach samosprávy a o hodnotenie náročnosti a účinnosti celého rozpočtového procesu v súvislosti s programovým rozpočtovaním (najmä z metodického, administratívno-odborného, manažérsko-výkonového, personálneho, finančného, informačného, kontrolného, ako aj organizačno-koordinačného hľadiska).