Rokovací poriadok po novele zákona

Tento článok reaguje na konkrétne podnety a otázky z aplikačnej praxe a tiež na niektoré zistené nedostatky, ktoré sa pri úpravách rokovacích poriadkov podľa tohoročnej novely zákona o obecnom zriadení vyskytli. Cieľom nie je komplexne spracovať tému rokovacieho poriadku, len upozorniť, kde vznikli v dôsledku novely miesta vyžadujúce osobitný prístup a ponúknuť konkrétne príklady riešení. Vzhľadom na to bude štruktúra spracovania tejto témy nasledovná:

• prístup k novelizácii rokovacieho poriadku,

• dopady nových pravidiel o zvolávaní zasadnutia,

• vyššie nároky na pravidlá o riadnej príprave rokovania,

• priemet pravidiel o vedení zasadnutia inými osobami,

• povinné udeľovanie slova a efektívnosť diskusie,

• iné odporúčania.

Proces novelizácií rokovacích poriadkov obecných zastupiteľstiev sa odvinul od ustanovenia § 30d zákona o obecnom zriadení:

                Zákon o obecnom zriadení - výňatok 
 
                         

Súčasne má pre tvorbu rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva zásadný význam ustanovenie § 12 ods. 12 zákona o obecnom zriadení, ktoré po uvedení zákonom stanovených pravidiel pre rokovanie obecného zastupiteľstva v ods. 1 až 11 - na záver v ustanovení § 12 uvádza:

                  Zákon o obecnom zriadení - výňatok 
 
                             

Tieto zdanlivo bezproblémové ustanovenia sú zväčša vnímané ako notoricky zrozumiteľné, no v praxi bývajú veľmi nedocenené.

Predovšetkým sa v mnohých prípadoch neaplikuje zákonná inštrukcia, že rokovací poriadok má obsahovať o rokovaní obecného zastupiteľstva. Žiaľ, aj v prípadoch väčších mestských samospráv, som opäť zaznamenal skutočnosť, že (!). Príčiny takéhoto prístupu bývajú rôzne - od želania poslancov, ktorí chcú mať takto „všetky pravidlá spolu", až po neznalosť dôsledkov tejto hrubej chyby pri tvorbe obecnej legislatívy. Venujme preto tomuto dôležitému detailu bližšiu pozornosť.

Zákon o obecnom zriadení má po tohoročnej novele oveľa podrobnejšie pravidlá pre priebeh rokovania obecného zastupiteľstva. Toto sú a treba plne domyslieť dôsledky všeobecne známej skutočnosti, že ide o pravidlá vydané v kompetencii nášho zákonodarného zboru - Národnej rady Slovenskej republiky. Pripomeňme si iné, všeobecne známe notorikum, že rokovací poriadok obecného zastupiteľstva je norma v pôsobnosti obecného zastupiteľského zboru. Pôsobnosti týchto dvoch orgánov sa, prirodzene, neprelínajú. Obecné zastupiteľstvo nemôže pojať do úpravy vlastného rokovacieho poriadku znenie zákona a hlasovať o takto „vytvorenom" pravidle, pretože zákonné pravidlá ho zaväzujú už z moci zákona. Navyše, ak obecné zastupiteľstvo hlasuje o zákonných pravidlách zahrnutých do vlastnej normy, ide doslova o rozhodovanie o veciach v právomoci Národnej rady SR (?!), teda o zrejmé prekročenie vlastnej pôsobnosti a veľmi hrubú legislatívnu chybu. Tento exces vytvára súčasne živnú pôdu pre ďalšiu hrubú chybu v budúcnosti - obecné zastupiteľstvo, vedomé si svojej pôsobnosti a možnosti zmeniť svoj rokovací poriadok, môže nedopatrením „novelizovať" aj text, ktorý v minulosti prevzalo zo zákona. Verím, že škodlivé následky ani nie je potrebné komentovať.

Preberanie zákonného textu do rokovacieho poriadku má ešte aj ďalší nežiaduci účinok - vzniká ilúzia, že „keď sme prevzali text novely zákona o obecnom zriadení, máme náš rokovací poriadok v súlade s touto novelou". Že je takýto názor veľmi zásadne nesprávny, môžeme vyvodiť priamo zo znenia citovaného § 12 ods. 12. Toto ustanovenie deleguje obecným zastupiteľstvám pôsobnosť, aby si v rokovacom poriadku upravili svojho rokovania, t.j.

• veci, ktoré majú zákonom určené rámcové obrysy možno rokovacím poriadkom v zákonných rámcoch bližšie konkretizovať,

• otázky, ktoré zákon upravuje všeobecne, má rokovací poriadok upravovať so zameraním na konkrétne miestne pomery, potreby a zvyklosti,

• procesné záležitosti, ktoré zákon neupravuje a pritom je účelné ich upraviť, môže rokovací poriadok vyplniť.

Táto pôsobnosť obecných zastupiteľstiev je mimoriadne významná a je taktiež spojená s významnou zodpovednosťou. Obecné zastupiteľstvá dostávajú tým pomerne široký priestor, aby si postupne budovali vlastnú kultúru procesu rokovania, aby - v súlade so svojimi potrebami - upravovali otázky, ktoré zákon nepredvídal alebo ich iba načrtol v zásadných črtách. V prípade zákonných procesných pravidiel § 12 zákona o obecnom zriadení teda naozaj neobstojí kritika o akejkoľvek „legislatívnej medzere", pretože rokovací poriadok je pri dôkladnom prístupe k tvorbe jeho obsahu nástrojom, aby sa všetky otvorené a nejasné otázky upravili konkrétne a jednoznačne. V nasledujúcom texte budeme t