Prípady hodné osobitného zreteľa pri nakladaní s majetkom obcí

S účinnosťou od 1.7.2009 bol zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len „zákon o majetku obcí“) novelizovaný zákonom č. 258/2009 Z.z. (ďalej len „novela“), čím sa podstatne zmenila situácia v možnostiach legitímneho nakladania s majetkom obcí. Komplexnejšiemu rozboru tejto problematiky som sa už venoval v predchádzajúcich číslach časopisu, no v praxi je naďalej pomerne veľa nejasností o postupe v tzv. prípadoch hodných osobitného zreteľa. Zameriam sa preto na podrobnejšie preskúmanie tejto časti uvedenej novely a na vznikajúce aplikačné problémy. Tento článok nadväzuje na predchádzajúci komplexný rozbor novely, ale neopakuje už jeho obsah, len spresňuje alebo prehlbuje popis čiastkových otázok, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom obcí v prípadoch hodných osobitného zreteľa.

Podľa opakujúcich sa dopytov a pripomienok zo strany obecných samospráv je potrebné bližšie objasniť:

• charakter oprávnenia obecného zastupiteľstva pri tomto špecifickom rozhodovaní,

• výkladový rámec, v ktorom sa má nakladanie s majetkom pohybovať,

• podmienky, za ktorých sa má táto osobitná výnimka z pravidiel zavedených novelou uplatňovať,

• otázky pôsobnosti a procesu uplatnenia,

• vybrané súvisiace otázky.

Predmetom nášho záujmu sú zvýraznené časti § 9a ods. 8 a ods. 9:

                    Zákon o majetku obcí - výňatok 
 
                            

Ako vyplýva z kontextu § 9a zákona o majetku obcí, prípad hodný osobitného zreteľa je postavený na rovnakú úroveň ako výnimky, ktoré upravuje samotný zákon. Situácie upravené zákonnými výnimkami sú charakteristické tým, že postup podľa ods. 1 až 7 tohto zákona by v týchto prípadoch:

• buď odporoval zákonu [ods. 8 písm. a)],

• alebo by odporoval oprávnenému záujmu chráneného zákonom [ods. 8, písm. b), c)],

• alebo by bol zreteľne nehospodárny [ods. 8 písm. d), ods. 9 písm. a) a b)].

Tento kontext je nevyhnutné plne doceniť. Novela priniesla sprísnené pravidlá, ktoré preferujú uplatnenie trhových alebo ekonomických aspektov. Iné správanie je postavené na bázu výnimky, má sa teda aplikovať výnimočne a vtedy, ak uplatnenie trhových alebo ekonomických aspektov koliduje s iným, významnejším záujmom obce. V tomto spočíva vecné a kvalitatívne jadro prípadu hodného osobitného zreteľa.

Ako príklad možno uviesť prevod vlastníctva pozemku na výstavbu trafostanice, vďaka ktorej sa zabezpečí zásobovanie časti obce elektrickou energiou alebo prevody vlastníctva malých pozemkov v rámci majetkoprávneho usporiadania nehnuteľností, v prípade ktorých, napríklad z dôvodu nevyhnutného prístupu k nehnuteľnosti, neprichádza do úvahy prevod na iného vlastníka a pod.

Je preto zásadne nesprávne vnímať toto oprávnenie, ako rovnocennú „štvrtú alternatívu“ v nakladaní s majetkom popri možnostiach upravených v § 9a ods. 1 zákona o majetku obcí (obchodná verejná súťaž, dražba alebo priamy predaj za cenu podľa znaleckého posudku). Prípad hodný osobitného zreteľa má nepochybne charakter výnimky z pravidla a má sa teda uplatňovať len vtedy, ak by použitie uvedených novozavedených pravidelných postupov malo viesť k narušeniu alebo k poškodeniu iného významného záujmu obce alebo práv a právom chránených záujmov jej obyvateľov. Popis takýchto okolností v konkrétnych súvislostiach bude súčasne nevyhnutným odôvodnením legitímnosti zvoleného výnimočného postupu.