Pracovný pomer na určitú dobu po novele Zákonníka
práce
V tomto článku som sa zameral na otázku, ktorá sa dotýka širokej skupiny zamestnancov
zamestnaných na určitú dobu, najmä na novinky, ktoré priniesla novela
Zákonníka práce účinná od 1.9.2011 (zákon č.
257/2011 Z.z.).
Pracovný pomer na určitú dobu je možné dojednať len písomne, pričom v pracovnej zmluve musí byť
jasne vymedzená doba do kedy trvá pracovný pomer na určitú dobu. Nie je podmienkou, aby sa pracovný
pomer na určitú dobu ohraničoval presným dátumom, postačí však ohraničenie skutočnosťou, o ktorej je
nesporné, že nastane. Pre právnu istotu účastníkov pracovnej zmluvy na určitú dobu je najvhodnejší
variant určenia doby presným kalendárnym dňom. Nie je však vylúčené ani ohraničenie doby vymedzením
účelu, za ktorým je pracovná zmluva uzatvorená. Takýmto účelom môže byť napríklad vykonanie prác a
pod.
Zákonník práce síce v ust. § 42 vyžaduje pre
pracovnú zmluvu vždy písomnú formu, no jej nedodržanie nemá za následok neplatnosť pracovného
pomeru, ktorý fakticky vznikne. Pri ústne uzavretom pracovnom pomere však hrozia zamestnávateľovi
sankcie v zmysle zákona