Poskytovanie bytových náhrad podľa zákona č. 260/2011 Z.z. vo vzťahu k obciam

Nájomná zmluva v náhradnom byte by bola s obcou uzatvorená na dobu neurčitú s regulovanou cenou nájmu, prípadne s možnosťou odkúpenia takéhoto bytu podľa zákona č. 182/ /1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v z. n. p.

V rovnakej čiastke bol zverejnený aj zákon č. 261/2011 Z.z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov. Obidva zákony, ktoré nadobudli účinnosť od 1. septembra 2011, doplnila vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 326//2011 Z.z., ktorou bol ustanovený vzor predbežnej žiadosti o poskytnutie bytovej náhrady, vzor žiadosti o bytovú náhradu a vzor deklarácie majetku pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom. V ďalšom texte sa zameriam na tie ustanovenia zákona č. 260/2011 Z.z., ktoré sa podstatným spôsobom dotýkajú chodu samosprávy a stanovujú nové povinnosti pre obce.

Začiatkom deväťdesiatych rokov bol prostredníctvom reštitučných zákonov vrátený súkromný majetok pôvodným vlastníkom, o ktorý prišli v procese znárodňovania za éry socialistického zriadenia. Takto sa do vlastníctva pôvodných vlastníkov alebo ich dedičov dostali aj domy s bytmi obývanými nájomcami, ktorí nadobudli k bytom od štátu právo osobného užívania. V ust. § 871 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (Občiansky zákonník) sa zmenilo na , v prípade spoločného užívania bytu na spoločný nájom na dobu neurčitú.

Podľa opatrenia Ministerstva financií SR z 23. apríla 2008 č. 01/R/2008 o regulácií cien nájmu bytov, ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2008, sa aj na nájom k bytom v domoch vydaných pri náprave krívd podľa osobitných predpisov vzťahuje . Už od začiatku 90-tych rokov sú teda v neustálom spore (ktorý prebieha najmä cez média) dve skupiny občanov – vlastníci bytov, ktorí nemôžu za regulované nájomné zabezpečovať opravy bytov, pretože im na to nestačia finančné prostriedky, ktoré získali od nájomcov, a preto sa domáhajú zrušenia regulovaného nájomného.

Na strane druhej sú nájomcovia týchto bytov v súčasnej dobe v prevažnej väčšine starší občania, ktorí byty dostali za bývalej éry pridelené, investovali do ich údržby značné finančné prostriedky a v súčasnosti, vzhľadom na nízku hodnotu svojich dôchodkov nie sú schopní splácať trhové nájomné vlastníkom bytov a zásadne nesúhlasili so zrušením regulovaného nájomného.

Zákonodarca sa teda snažil riešiť situáciu kompromisným riešením pre obe skupiny – vlastníkov a nájomcov bytov. Predkladané riešenie navrhuje šesť a pol ročné obdobie (do 31.12.2016), počas ktorého by nájomcovia bytov v uvedených domoch, za podmienok presne vymedzených zákonom, uvoľnili prenajaté byty a následne dáva vlastníkom možnosť ponúknuť tieto byty na prenájom za trhové nájomné alebo nakladať s nimi podľa vlastných predstáv.

Ako základné kritérium pre možnosť požiadať o takýto byt sa navrhuje neschopnosť nájomcu riešiť si vlastné bývanie prostredníctvom vlastného bytu v bytovom, resp. rodinnom dome v okrese, kde sa nachádza byt, ktorý má nájomca v nájme alebo svojho majetku. Zároveň sú v návrhu zákona stanovené podmienky, za ktorých obec musí poskytnúť žiadateľovi náhradný nájomný byt a určená je aj veľkostná štruktúra týchto bytov.

Zákon č. 260/2011 Z.z. sa vzťahuje na tieto taxatívne vymedzené byty uvedené v ust. § 2:

- v domoch podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve s obcou oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá,

- v domoch alebo častiach domov, ku ktorým bolo