Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Podoby korupcie vo verejnej správe

Dátum:

Podoby korupcie vo verejnej správe
Korupcia je jednou z charakteristík modernej demokracie, ktorá základné demokratické princípy podrýva. Rozsah korupcie na Slovensku predstavuje výraznú bariéru pre politický, sociálny a ekonomický rozvoj krajiny. Korupcia má dve stránky - stránku ponuky a dopytu.
Jedna strana poskytuje peniaze, dary alebo iné formy nelegálnych výhod. Druhá strana sa dožaduje, ba často podmieňuje svoje konanie poskytnutím nelegálnej výhody.
Potvrdzuje sa, že zníženie rozsahu korupcie závisí od aktívnej účasti zástupcov súkromného aj verejného sektora. Decentralizácia verejnej moci, presun kompetencií, právomoci a verejných zdrojov na miestne a regionálne samosprávy priniesli na Slovensku mnoho pozitív, znamenajú však aj nárast korupcie na úrovni správy vecí verejných.
Problematiku boja proti korupcii môžeme chápať v užšom a v širšom slova zmysle. Užší pohľad na korupciu predstavuje záujem jednotlivca - občana, ktorý chce žiť v právnom štáte, kde má rovnakú šancu ako ktokoľvek iný, zúročiť svoju šikovnosť. Širší pohľad v sebe zahŕňa spôsob vnímania korupcie verejnosťou, kde o poskytovaní a prerozdelení verejných statkov a služieb nerozhodujú úplatky, klientelistické siete či rodinkárstvo.
Korupcia má mnoho podôb, preto existujú aj viaceré typológie korupcie podľa zvoleného kritéria či uhla pohľadu. Jednotlivé typy korupcie možno rozlíšiť podľa:
• oblastí, do ktorých zasahuje (
administratívna a politická
),
• vzťahu korumpovaného a korumpujúceho (
interná a externá
),
• toho, či jej následky doliehajú na občana priamo alebo nepriamo (
malá a velká
).
S malou korupciou sa môže občan stretnúť priamo v každodenných situáciách, ak na úplatok vynaloží časť vlastného príjmu. Veľká korupcia sa ho dotýka nepriamo, kedy neposkytuje časť svojho príjmu, ale v dôsledku poškodenia verejného záujmu je poškodený ako občan danej krajiny, napríklad predražený verejný statok a pod.
LOBING VERZUS KORUPCIA
Do „rodiny“ pojmov korupcia, klientelizmus, rodinkárstvo a pod. niektorí sociológovia a politológovia chybne zaraďujú výraz lobing.
Lobing predstavuje činnosť jednotlivcov alebo záujmových skupín, ktoré sa usilujú ovplyvniť legislatívny alebo regulačný proces
. Ak je vykonávaný profesionálne, ide o úplne legálny a dokonca žiaduci prvok demokratického rozhodovania. V spoločnosti totiž ľudia nemajú priamy prístup k informáciám o dopade konkrétneho legislatívneho návrhu na záujmy jednotlivých skupín. Najčastejšie sa za lobistu považuje profesionál, ktorý nehovorí vo svojom mene, ale zastupuje záujmy svojich klientov. Lobing na Slovensku je však vnímaný negatívne - najmä v súvislosti s verejnými zákazkami, ale tiež kvôli nejasnostiam, o čom lobing naozaj je.
Ak sa v spoločnosti naplno neuplatňuje rovnosť šancí (rovnaký prístup k informáciám), ak proces presadzovania záujmov neprebieha transparentne a otvorene, nemožno ho nazývať lobingom, ale korupciou
.
V lobingu je zakázané ponúkať akúkoľvek protihodnotu alebo protislužbu osobe, ktorú sa snažíte ovplyvniť. Lobista by tiež mal na rokovaniach otvorene prezentovať, v koho mene vystupuje. Služby lobistov si najčastejšie objednávajú primárne subjekty zo súkromného sektora, čiže firmy, ale aj mimovládne organizácie, vlády a samosprávy. Každý, kto má potrebu niečo presadiť a nedokáže to sám alebo sa nechce identifikovať, že koná v určitej záležitosti.
PODOBY KORUPCIE
Z ekonomického pohľadu korupcia predstavuje transakciu, pri ktorej jeden z účastníkov využíva sebe pridelenú moc za účelom poskytnúť za odmenu druhej osobe vlastnícke práva, ktoré mu nepatria. Korupciu možno definovať aj ako zneužitie moci nad cudzím, zvereným majetkom či právami s cieľom získania osobných výhod, nie vždy len pre seba, ale aj príbuzných.
V zmysle ustanovení Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z.z. v z. n. p.) má
korupcia množstvo podôb a vo všeobecnosti zahŕňa tieto trestné činy:
• prijímanie úplatku a inej náležitej výhody,
• podplácanie,
• nepriama korupcia,
• neoznámenie, neprekazenie trestného činu a účinná ľútosť,
• zneužívanie právomoci verejného činiteľa.
Prijímanie úplatku a inej náležitej výhody (§ 328 Trestného zákona)
Za trestné sa považuje každé konanie, ktorým niekto
„priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok alebo inú nenáležitú výhodu, aby zneužil svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo funkciu na poskytnutie výhod niektorej osobe alebo na jej neodôvodnené uprednostnenie pred inými..."
V závislosti od závažnosti prípadu možno za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody až do výšky 8 rokov, trest zákazu činnosti, peňažný trest alebo trest prepadnutia majetku. Na výšku trestu má vplyv aj výška úplatku, spôsobená škoda, prípadne pracovné alebo funkčné zaradenie páchateľa, ako aj skutočnosť, či trestná činnosť bola spáchaná v súvislosti s obstarávaním tovarov alebo služieb všeobecného záujmu.
Podplácanie (§ 332 Trestného zákona)
Za spáchanie trestného činu podplácania je zodpovedný každý,
„kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne úplatok alebo inú nenáležitú výhodu alebo ich sľúbi inému, aby ten zneužil svoje zamestnanie, povolanie, postavenie..."
Nepriama korupcia (§ 336 Trestného zákona)
Trestné
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.