Podnikanie so "záťažou"

Z pôvodného návrhu síce zostalo len torzo, pretože sa definície environmentálnej záťaže, pravdepodobnej environmentálnej záťaže a sanácie environmentálnej záťaže postupne implementovali do zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v z. n. p. (ďalej len „geologický zákon"), napriek tomu sa prijatý zákon snaží kompromismi dosiahnuť ochrana nielen občanov, ale aj samotného priemyslu.

Súčasný pohľad na rozvoj spoločnosti vychádza z princípov trvalo udržateľného rozvoja, v ktorom je umožnené uspokojovanie potrieb súčasných generácií bez toho, aby boli ohrozené nároky budúcich generácií.

V minulosti, od začiatku priemyselnej výroby boli ľudské aktivity sprevádzané haldami odpadu, hustým čiernym dymom, nekontrolovaným znečisťovaním ovzdušia, vody a pôdy, a vo väzbe na to vymieraním lesných porastov, stratou biodiverzity a zlým zdravotným stavom obyvateľstva.

Areály podnikov boli situované vo veľmi zraniteľných prírodných podmienkach, bez akéhokoľvek ohľadu na riziko, ktoré pre tohto prostredie predstavovali, najmä závislosť na zdrojoch pitnej vody z týchto oblastí. Pri výrobe sa neodborne manipulovalo s nebezpečnými látkami, ktoré sa priamo aj nepriamo dostávali do vody, pôdy a podložných hornín, v ktorých dlhodobo zotrvávajú a svojimi toxickými, karcinogénnymi alebo mutagénnymi vlastnosťami kontaminujú jednotlivé zložky životného prostredia.

Okrem areálov priemyselných podnikov sú environmentálne záťaže viazané na veľkokapacitné poľnohospodárske podniky, železničné depá, opustené a pochované skládky odpadov obsahujúce nebezpečný odpad, nezabezpečené sklady pesticídov, sklady a čerpacie stanice pohonných hmôt, na areály znečistené ozbrojenými silami, územia poškodené ťažbou nerastov a inými činnosťami, počas ktorých sa dlhoročne a nekontrolovane nakladalo s nebezpečnými látkami.

je definovaná ako znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu, s výnimkou environmentálnej škody. Pravdepodobná environmentálna záťaž je stav územia, kde sa dôvodne predpokladá prítomnosť environmentálnej záťaže.

Problematika environmentálnych záťaží sa opiera o množstvo európskych smerníc, dohovorov, programov, stratégií a politík, pretože sa týka každej priemyselne vyspelej krajiny. V SR sa až v roku 1991 začalo uvažovať o niektorých opatreniach, ktoré sa uvádzajú v § 6a ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v z. n. p., kde súčasťou privatizačného projektu predloženého po 29. februári 1992 musí byť vyhodnotenie záväzkov podnikov z hľadiska ochrany životného prostredia potvrdené príslušným orgánom štátnej správy pre životné prostredie. Podľa ods. 2 písm. c) je na vyhodnotenie predchádzajúceho bodu o. i. potrebné aj vyčíslenie škôd na životnom prostredí. Podľa § 15 ods. 1 s vlastníckym právom k privatizované