Odstupné po 1. januári 2013 – nároky a možnosti
Mgr.
Ladislav
Briestenský
Problematika odstupného je v neustálom centre pozornosti. Dôvodom sú nielen významné
zmeny, ktoré priniesli novelizácie Zákonníka práce v
ostatných rokoch, ale aj množstvo nejasností alebo nedorozumení, ktoré vznikajú pri aplikácii
aktuálnej právnej úpravy. Tento príspevok je pokusom o ucelený rozbor problematiky so zameraním na
tie prvky právnej úpravy, ktoré v praxi vyvolávajú najčastejšie otázky.
Vývoj právnej úpravy a jeho účinky
Je už príznačné, že zmeny našej právnej úpravy v pracovnoprávnej oblasti sú častejšie, ako
by bolo pre vývoj právnej praxe žiaduce. Nejde pritom vôbec o nerealistickú túžbu po tuhej stabilite
v rýchlo sa meniacom okolitom svete. Každá nová právna úprava vyžaduje, aby sa jej zavedenie do
praxe vyrovnalo s výkladovými otázkami, a až na tomto základe má aplikačná prax príležitosť
dosiahnuť potrebné zjednotenie, dospieť k cieľavedomému používaniu platných pravidiel a k ich
uvedomelému a správnemu uplatňovaniu.
Náš pracovný kódex (zákon č. 311/2001 Z.z.
Zákonník práce v z. n. p. – ďalej len
„Zákonník práce”) prešiel v ostatných rokoch natoľko
významnými zmenami, že prax jeho aplikácie je aj vďaka týmto zmenám veľmi nestabilná a často sporná.
V právnej úprave odstupného to platí dvojnásobne. Zmeny, ktoré sa uskutočnili novelami
Zákonníka práce s účinnosťou od 1.9.2011 a od
1.1.2013, boli totiž nielen vývojom vyvolanými úpravami textu, ale priam koncepčnými zmenami tohto
právneho inštitútu. Ak k tomu pripojíme skutočnosť, že prechody na novú právnu úpravu sa uskutočnili
bez osobitných prechodných ustanovení, každá nová právna úprava bola z pohľadu aplikačnej praxe
doslova zlomová.
Iným nežiaducim efektom priveľmi častých a kvalitatívne významných zmien právnej úpravy je
fakt, že v minulosti vydaná judikatúra je len vo veľmi obmedzenom rozsahu použiteľná – môžeme ju
využiť len pri výklade tých prvkov právnej úpravy, ktoré zostali zmenami nedotknuté. Zmeny
konštrukcie nároku na odstupné spôsobili, že na túto podporu riešenia výkladových problémov – kým
prax súdov mnohé otázky aplikácie zjednotí – si budeme musieť nejaký časť počkať.
Pozn.: Podrobnejšie porovnanie jednotlivých zmien právnej úpravy odstupného za ostatné
roky by mohlo byť námetom pre samostatný rozbor. V tomto príspevku, ktorý má však ambíciu byť
pomôckou pre prax podľa platnej právnej úpravy, sa hlbším ponorom do spomínaných porovnaní vyhneme a
komparáciu využijeme len na zdôraznenie niektorých aktuálne platných prvkov právnej
úpravy.
Podmienky nároku na odstupné
Skúsenejším používateľom ustanovenia o odstupnom určite neuniklo pozornosti, že
zákonodarca použil pri formulácii podmienok na vznik nároku na odstupné iný prístup. V minulosti
boli podmienky nároku formulované spoločne pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou
zamestnávateľom aj dohodou. Súčasná právna úprava oddeľuje tieto dva spôsoby skončenia pracovného
pomeru do samostatných odsekov (§ 76 ods. 1 a
ods. 2 Zákonníka práce) a súčasne stanovuje
diferencovaným spôsobom výšku odstupného (výške odstupného sa však budeme venovať až v ďalších
častiach tohto príspevku):
Zákonník práce – výňatok
§ 76
Odstupné
(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou
z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1