Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Odstupné a jeho niektoré legislatívne problémy

Dátum:

Odstupné a jeho niektoré legislatívne problémy
doc. JUDr.
Marta
Thurzová
CSc.
Právna úprava odstupného ako určitej formy odškodnenia zamestnanca za skončenie jeho pracovného pomeru z dôvodov ekonomického charakteru je v medzinárodnom kontexte už dávno známy a ustálený pojem. U nás sa inštitút odstupného dostal do právneho poriadku postupne až po zmene charakteru našej ekonomiky na trhovú, v ktorej princíp stability pracovného pomeru za každú cenu prestal byť pre podnikateľskú sféru zamestnávateľov akceptovateľný a nahradil ho princíp mobility pracovnej sily. Dosiahnutie mobility pracovnej sily bolo nevyhnutne spojené s prepúšťaním zamestnancov z rôznych organizačných dôvodov a táto nová skutočnosť vyžadovala poskytnúť zamestnancovi v pracovnom pomere s právnou garanciou na neurčitý čas primeranú finančnú kompenzáciu, ktorá by mala satisfakčný charakter za vznik ním nezavineného rizika.
Prvá právna úprava odstupného bola prijatá ešte v rámci Československa v zákone č. 195/1991 Zb. o odstupnom. Odstupné sa v tomto zákone upravilo ako obligatórne odškodnenie zamestnanca za jeho prepustenie z ekonomických dôvodov alebo pre zákaz niektorých prác a pracovísk pre ženy. Uvedená právna úprava prakticky platila aj po vzniku Slovenskej republiky až do prijatia nového Zákonníka práce v r. 2001, ktorý túto právnu úpravu v zásade prebral. Od jeho novely v r. 2003 až doteraz sa odstupné už viaže výslovne na dôvody organizačného alebo zdravotného charakteru.
Význam tohto inštitútu pracovného práva si uvedomujú obidvaja účastníci pracovného pomeru, aj keď každý z iného uhlu pohľadu. Pre zamestnanca je odstupné zadosťučinením zato, že z iniciatívy zamestnávateľa sa s ním predčasne končí pracovný pomer a pre zamestnávateľa je to finančná záťaž, ktorej by sa najradšej vyhol. Platí však, že úmyselné nevyplatenie odstupného, pri jeho nároku, ho v trestnom zákone zaraďuje medzi trestné činy.
Obligatórnosť alebo fakultatívnosť odstupného
Naši zákonodarcovia pri novelách zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce") často menili aj nastavenie podmienok nároku na odstupné, a to v závislosti od politickej orientácie vlády. Raz mal zamestnanec nárok na odstupné aj v súbehu s výpovednou dobou a inokedy zas, ak chcel dostať odstupné, musel sa najskôr svojej výpovednej doby vzdať.
Čo však mali všetky legislatívne zmeny spoločné bola skutočnosť, že spodná hranica odstupného bola vždy nejakým spôsobom previazaná na výpovednú dobu a odvíjala sa od sumy, ktorá bola násobkom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a počtu mesiacov zodpovedajúcich dĺžke výpovednej doby.
Posúdenie právnej kvality týchto právnych úprav vedie nielen k pochybnostiam o elementárnej legislatívnej zručnosti našich normotvorcov, ale až k názoru, že rôzne ťažkopádne právne konštrukcie umožňujú rôzne účelové výklady.
A tak konečným dôsledkom je zneistenie aplikačnej praxe pri chápaní zákonných podmienok nároku na odstupné.
Odstupné v súčasnej právnej úprave z r. 2013
Posledná zmena právnej úpravy odstupného, z dielne súčasnej vlády, je voči zamestnancom priaznivá pri deklarovanej snahe
opätovne vrátiť do Zákonníka práce súbeh výpovednej doby s odstupným a zároveň odstrániť z neho nastavenie spodnej hranice odstupn
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.