Nový zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (II.)

Správnym deliktom právnickej osoby sa rozumie protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky sú stanovené zákonom. Na rozdiel od trestných činov, ktoré sú uvedené v kodifikovanom trestnom zákone, jednotlivé skutkové podstaty správnych deliktov sú roztrieštené v rôznych osobitných predpisoch, ktoré prejednávajú príslušné správne orgány na rôznych úsekoch štátnej správy. Vyšetrovanie trestných činov zabezpečujú policajné orgány, žalobu na súd podáva prokurátor a o vine a trestne rozhoduje súd. Správne delikty na rozdiel od trestných činov prešetruje, prejednáva a tresty vo forme sankcii ukladá správny orgán.

Zákon č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 91/2016 Z.z.") sa v § 21 snaží riešiť vzťah správneho deliktu a trestného činu tak, aby nedošlo k dvojitému postihu za jeden a ten istý čin. Je v ňom vyjadrená zásada (nie dvakrát v tej istej veci, resp. právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát). V predmetnom ustanovení je čiastočne riešená prekážka (právna prekážka veci začatej alebo rozhodnutej) a prekážka (prekážka veci právoplatne rozhodnutej). Tieto prekážky bránia už samotnému začatiu ďalšieho konania v rovnakej veci.

Z predmetného ustanovenia vyplýva, že ak vo veci pre ten istý skutok bolo začaté trestné stíhanie voči tej istej právnickej osobe, nemožno správne konanie voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu začať, a ani v ňom pokračovať. V konkurencii trestného a správneho konania má prednosť konanie trestné, pretože zahájenie trestného stíhania zakladá voči prípadnému správnemu konaniu pre totožný skutok prekážku .

Táto formulácia uvedená v § 21 predmetného zákona však nie je dostatočne precízna, nakoľko nie je z nej zrejmý postup správnych orgánov, ak trestné stíhanie bolo síce začaté orgánmi činnými v trestnom konaní, ale vo veci sa nepokračovalo, resp. trestné stíhanie nebolo ukončené odsudzujúcim alebo oslobodzujúcim rozsudkom súdu.

Predmetné ustanovenie rieši teda len začatie trestného stíhania, a nie priebeh trestného stíhania, a ani ukončenie trestného stíhania, napr. podmienečným zastavením trestného stíhania, zastavením trestného stíhania z dôvodu zániku trestnosti alebo neprípustnosti trestného stíhania, schválením zmieru a iné.

Tento nedostatok možno považovať za dosť závažný, nakoľko môže mať za následok, že o správnom delikte nebude môcť rozhodovať správny orgán, ak bolo síce trestné stíhanie začaté, ale vec bola správnemu orgánu po začatí trestného stíhania orgánmi činnými v trestnom konaní postúpená podľa § 214 Trestného poriadku z dôvodu, že nejde o trestný čin ale správny delikt.

Navyše Trestný zákon rozlišuje pojem a Trestné stíhanie sa začína vydaním vo veci, teda nie voči konkrétnej právnickej osobe. V tomto štádiu začatého stíhania nie je teda možné ešte stotožniť vec ako takú vo vzťahu ku konkrétnej právnickej osobe.

Ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt vydáva ". Až v tomto štádiu je teda zrejmé, že trestné konanie prebieha voči konkrétnej právnickej osobe.

Predmetný zákon taktiež nekorešponduje s priestupkovým zákonom ani v otázke začatia plynutia premlčacej lehoty za správne delikty resp. určenia lehoty pre zánik zodpovednosti za správny delikt.

* * *

Podľa § 10 ods. 15 Trestného poriadku:

je teda najširším pojmom, ktorý upravuje každý procesný postup upravený trestným poriadkom a zahrňuje nielen tev. prípravné konanie od začatia trestného stíhania, ale aj objasňovanie a preverovanie skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin v rámci postupu pred začatím tr