Nájomné vzťahy vo svetle novely zákona o majetku obci
V článku „Nájomné vzťahy" (uverejnený v č. 10/2010) som sa venoval nájomným vzťahom
všeobecne, ako aj samostatnej úprave nájmu nebytových priestorov. V tomto článku chcem na citovaný
článok plynulo nadviazať s prihliadnutím na hospodárenie obcí a ich práva a povinnosti pri nakladaní
s majetkom vo vzťahu a v nadväznosti na právne predpisy, a to najmä na Ústavu Slovenskej republiky,
zákon o obecnom zriadení a zákonom o majetku
obcí.
Ústava Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.
- ďalej len „ústava“) vo svojej štvrtej hlave upravuje územnú samosprávu, pričom základom územnej
samosprávy v SR, tak ako to vyplýva aj z Článku 64, je obec. Z dôvodovej správy k ústave vyplýva, že
obec má byť základom územnej samosprávy, samostatným územným a správnym celkom združujúcim osoby,
ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec rozhoduje vo veciach územnej samosprávy samostatne, v
úzkom spojení s obyvateľmi obce. Ústavou načrtnutý a ďalšími právnymi predpismi zavedený princíp
decentralizácie verejnej moci predpokladá na jednej strane pre miestnu samosprávu dostatok právomoci
a na strane druhej finančnú a ekonomickú nezávislosť, ktoré tieto jednotky územnej samosprávy majú
dosiahnuť práve dostatočne rozsiahlymi právomocami.
Samostatnosť obce je vyjadrená nie len v ústave, ale aj v zákone č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení vz. n. p. (ďalej len
„zákon o obecnom zriadení“). Podľa ust.
§ 1 zákona o obecnom zriadení je obec samostatný
územný, samosprávny a správny celok Slovenskej republiky a združuje osoby, ktoré majú na jej území
trvalý pobyt.
Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s
vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. A práve druhá veta tohto zákonného ustanovenia je veľmi
dôležitá a to, že obec je právnickou osobou, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom, ako aj
s vlastnými príjmami.
To, že obec je právnickou osobou, ktorá má plnú spôsobilosť na práva a povinnosti, vyplýva aj z
ust. § 18 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka (zákona č.
40/1964 Zb.), podľa ktorého:
„Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami
sú
a) združenia fyzických alebo právnických osôb,
b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon."
Obec ako jednotka územnej samosprávy je teda právnickou osobou, subjektom práva spôsobilým na
práva a povinnosti.
Hospodárska nezávislosť obcí je vyjadrená aj v Článku 65 ústavy. Z charakteru obce ako jednotky
územnej samosprávy vyplýva, že obec samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými
prostriedkami a svoje potreby financuje z vlastných príjmov. Aj napriek proklamovanej ekonomickej
nezávislosti sú obce neustále závislé na štátnych dotáciách.
Na to, aby obec mohla samostatne hospodáriť s vlastným majetkom, musí tento majetok najskôr
nadobudnúť. Čo možno chápať pod pojmom „majetok obce“ je definov