Okrem kompetencií Generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo vzťahu k Ústavnému súdu SR, Najvyššiemu súdu SR či voči vláde, patrí medzi jeho menej známe úlohy a povinnosti podávať NR SR správy o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v SR. Tieto správy podáva generálny prokurátor podľa § 13 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v z. n. p. (ďalej len "zákon o prokuratúre") v spojení s § 2 ods. 2 písm. k) zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v z. n. p. Generálny prokurátor ich predkladá raz ročne, pričom jedno vyhotovenie zasiela tiež prezidentovi SR. Obsahom správy sú poznatky o stave zákonnosti tak, ako sú dostupné prostriedkami prokurátorského dozoru podľa zákona o prokuratúre, pričom obsahuje tiež štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Generálny prokurátor prikladá k správe zoznam ním vydaných záväzných stanovísk.
Správa je vypracovaná na základe podkladov spracovaných okresnými prokuratúrami a krajskými prokuratúrami a tiež na základe zistených poznatkov a analýz vykonaných Generálnou prokuratúrou SR a Registrom trestov Generálnej prokuratúry SR. Správa hodnotí činnosť prokurátorov na všetkých stupňoch organizácie prokuratúry vrátane ich súčinnosti, spolupráce a spoločných postupov pri riešení závažných trestnoprávnych konaní s ďalšími orgánmi činnými v trestnom konaní, najmä orgánmi Policajného zboru SR.
Poslednou takouto predloženou správou bola Správa generálneho prokurátora SR o činnosti prokuratúry v roku 2017 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v SR, ktorá bola Národnej rade SR predložená dňa 19. júna 2018.
Keďže správa obsahuje aj dôležité poznatky o pochybeniach v činnosti miest a obcí, ktoré prokurátori odhalili v rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, budeme sa tejto téme, pôsobnosti prokurátora v netrestnej oblasti, ako aj súvisiacim zisteným problematickým otázkam územnej samosprávy podrobnejšie venovať v tomto článku. Cieľom článku je tiež poskytnúť mestám a obciam informácie o chybách, ktorým sa treba vyvarovať pri plnení ich úloh, a to v záujme predchádzania prípadného nezákonného postupu alebo vydania nezákonného rozhodnutia.
Pôsobnosť prokurátora v civilnom procese a v oblasti dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy
Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej len "Ústava SR") v čl. 149 zakotvuje postavenie a úlohy prokuratúry. Keďže tento článok definuje prokuratúru ako univerzálny orgán chrániaci práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, vzťahuje sa to v plnej miere aj na činnosť prokuratúry v netrestnej oblasti. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Pôsobnosť prokuratúry sa člení na dve základné oblasti činnosti, a to na trestnú a netrestnú oblasť. Netrestná oblasť činnosti prokuratúry sa z hľadiska zamerania člení na dozor prokuratúry nad dodržiavaním a zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, ktorého súčasťou je aj oblasť správneho súdnictva, a pôsobnosť prokuratúry v civilnom procese.
Dozor prokuratúry nad dodržiavaním a zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, jeho rozsah, metódy a prostriedky sú upravené v § 20 až 30 zákona o prokuratúre. Pôsobnosť prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy patrí do systému záruk dodržiavania zákonnosti v oblasti verejnej správy a výkon tejto pôsobnosti nie je podmienený podnetom fyzickej alebo právnickej osoby. Prokurátori môžu vlastnou činnosťou zisťovať prípady porušovania práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb nezákonným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo jeho nečinnosťou. Prokurátor pri realizácii svojej pôsobnosti koná vo verejnom záujme, pričom jeho činnosť pri dozore nad zachovávaním zákonnosti v oblasti verejnej správy nevyžaduje podnet od fyzickej či právnickej osoby, no koná podľa zásady oficiality, a teda postupuje pri realizácii svojich úloh iniciatívne.
Porovnaním správneho súdnictva a dozoru prokuratúry možno nájsť spoločné aj rozdielne znaky. Spoločnou črtou je zabezpečovanie zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy so zameraním na ochranu práv fyzických a právnických osôb.
Najzásadnejší rozdiel spočíva v tom, že výlučne správny súd je oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej správy, resp. toto v rámci prípadov plnej jurisdikcie nahradiť svojím rozhodnutím. Právne prostriedky dozoru prokurátora v tejto oblasti (protest, upozornenie) majú vždy voči orgánu verejnej správy "len" návrhový charakter. Pri ich aplikácii sa dáva správnemu orgánu možnosť odstrániť prokurátorom namietanú nezák